. 95. Modlitba oddané nedualitě; Poslední krok na dosažení stavu osvícení; B2K2 Opětovné zařazení se do všedního života – 1/2; Dosažitelný duchovní cíl + odezvy – 22.8.2022

. 22. srpna/augusta 2022

 

Vítám všechny, kteří právě sledují naše 95. on-line setkání studijní skupiny Dr. Hawkinse.

Díky našemu každopondělnímu on-line setkávání se, se v naši duchovní práci nacházíme v etapě, kde důrazem není již jenom „vědět“, ale stávat se tím, co se učíme. A to s pomocí naši nepřetržité duchovní zamyšlenosti.

Ti posluchači, kteří se připojili nedávno, mohou načerpat vědomosti z našeho archivu on-line setkání na webu hawkins.support.

Výdaje na ZOOM, přes který se všichni připojujeme, nejsou jedinou nákladovou položkou pro zajištění chodu skupiny. Družstvo Evoluce, které tyto aktivity zastřešuje, je financováno jen z vašich darů. Proto děkujeme všem dárcům, kteří svými dary podporují naši aktivitu. 

Bezplatné připojování se zůstává zachováno, pokud vaše příspěvky jsou postačující na krytí výdajů.

Aktuální výše darů je zveřejněna i na našich webových stránkách v boční liště. K za měsíc – červenec – vámi bylo darováno 8116 Kč, k 21.8.2022 – za měsíc srpen / august – bylo vámi darováno 5481 Kč.

Dnešní PROGRAM:

Čtení textů, při Julově neúčasti, budeme řešit vkládáním starších záznamů na daná témata. A proč tu Julo není, je dáno nařízením Suzan Hawkins na odstranění překladů učení Dr. Hawkinse od Jula, zejména knihy B2, z hawkins.support. Julo naznal, že překlady jsou pro skupinu důležitější než Julo a proto překlady jsou zachovány a Julo, do doby, než dostane od Suzan vyjádření, jak má neanglicky hovořící skupina studovat učení DRH, se bude držet v ústraní a pomáhat off-line.

 

Oficiální část:

1) Motto skupiny a upozornění, požehnání DRH posluchačům a Modlitba za nejvyšší dobro;

 

2) Vzdávání: SUR_15a+b. Modlitba oddané nedualitě;

+ SUR_16. Poslední krok na dosažení stavu osvícení;

– z vybraných textů pro vzdávání se používaných ve studijních skupinách DRH.

 

3) Četba z díla DRH:– B2K2 ‘Oko Ja-Bytia, Pred Ktorým Nie Je Nič Zatajené’

– první polovina z 2. kapitoly: Opětovné zařazení se do všedního života – (1/2);

 

4) Julova doplnění k minulému setkání a na věci, které jsou součástí učení DRH.

– Vše, co minule Julo poslal do skupiny, byl překlad Hawkinse a to se týkalo, až na úvod, i závěrečného čtení v bodě 8.

– Postřehy z knihy “ Podél cesty k osvícení“ pro 20. srpen / august

 

5) Opakování: to podstatné z prvních setkání studijní skupiny DRH

– Stres a neefektivní způsoby jeho utišení – ! pro opomenutí přesunuto na příště!

 

Neoficiální část:

6) Odezvy a Odpovědi (67) na setkání z 15. srpna/augusta 2022.

– Odezva od Miriam – na poslední on-line setkání;

– Odezva od Igora – o Boží Přízni – vyjasnění a záznam videa;

 

7) Info k on-line mítinkům a ke stránkám hawkins.support od Honzy.

– Přihlášky na osobního setkání ve Střílkách v termínu 16. – 18.9.2022 s možností neoficiálního setkání již od čtvrtečního večera, tj. od 15.9.2022;

 

8) Doplnění k minulému setkání a na věci, které se týkají studijní skupiny DRH.

– Záznam videa s vysvětlením Jula, které se vztahuje na úryvek k meditaci a závěr minulého setkání.

 

9) Otázky a odpovědi na cokoliv – pro lepší uchopení učení DRH.

 

KONEC – po vyčerpání témat neoficiální části.

 

1) HONZA: Protože je tato skupina věnovaná učení Dr. Hawkinse, na úvod našeho on-line setkání přečteme motto setkání, poslechneme Požehnání od Dr. Hawkinse a Modlitbou ve jménu Nejvyššího Dobra.

. a) Vyzývám ke společnému čtení motta, které jsou uvedeno v chatu, s vypnutými mikrofony:

 

Motto CZ: „Orientace a oddanost této skupiny je k učení Dr. Davida Hawkinse. Záměrem této skupiny je sloužit jako nástroj nejvyšší duchovní Vůle, mít příležitost být v kruhu stejně zaměřených a podporovat zvyšování našeho vědomí ve jménu služby Bohu, své Bytosti a lidstvu.“

 

Motto SK: „Orientácia a oddanosť tejto skupiny je k učeniu Dr. Davida Hawkinsa. Zámerom tejto skupiny je slúžiť ako nástroj najvyššej duchovnej Vôle, mať príležitosť byť v kruhu rovnako zameraných a podporovať zvyšovanie nášho vedomia v mene služby Bohu, svojej Bytosti a ľudstvu.“

 

Upozornění:

Když nesouhlasíte s tímto mottem, pak prezentovaný materiál může být pro vás znepokojující, a proto by se mu raději měli vyhnout a odtud odejít.

Doporučujeme zvyšování úrovní vědomí, jako kdyby na tom závisel váš život – neboť závisí – a to výhradně od vašeho rozhodnutí zaměření se.

Jste na správném místě, když chcete mít klid a ne pravdu!

Věty, které tady při čtení odezní, jsou přeloženy Julem z děl Dr. Hawkinse. Diskuze pak ale zrcadlí různé úrovně lidského vědomí jednotlivých hovořících.

Všechen originální materiál je k zakoupení na stránce Veritaspub.com

Duchovní oddanost je životní styl nepřetržitě zaměřený do našeho nitra, který zahrnuje soustavné pozorné uvědomování. Neošetřené ego doluje z nesrovnalostí.

 

. b) Nyní přesdílím video, ve kterém DRH žehná posluchačům:

Video DRH s Julovým dabováním:

 

. c) Přečtu Modlitbu ve jménu Nejvyššího Dobra:

 

„Modlíme se ve jménu nejvyššího dobra. Vše, co přijímáme, vyzařujeme pro ty, pro které je to přínosné. Aby všichni lidé, včetně nás, viděli všechny události ve své rodině, ve svém okolí, jako i ve světě, ke kterým patří i současná válka, jako cennou příležitost ke zvyšování úrovně vědomí a k celosvětovému vzájemnému odpuštění a soucitu, které jsou opravdovou cestou k vnitřnímu klidu a Míru. Aby všichni lidé, včetně nás, viděli, že vše, co se tvoří před jejich očima, každý okamžik, každá vteřina, je tou nejlepší, nejvhodnější příležitostí k jejich osobnímu růstu. Děkuji.“

 

 (Pritom pod súcitom rozumieme: “Schopnosť chápavo vidieť emocionálne rozpoloženie iných, bez nášho vnorenia sa do ich emocionality, a vidieť v nich nevinnosť; ak je to vhodné, našou púhou fyzickou prítomnosťou, poprípade slovami, náš chápavý postoj bezpodmienečnej ohľaduplnosti komunikovať.“)

 

2) Zahajujeme Částí, ve které Skupina praktikuje vzdávání:
V této části jsme postupně zveřejnili překlady textů skupin Dr. Hawkinse, potřebné na vzdávání se. Nyní je příležitost na postupné utvrzování, a proto si opakujeme těchto původních 16 stran textu označených jako SUR – ze zkratky anglického Surrender – vzdávání se – uložených v „Našich jiných textech“ na stránkách hawkins.support.

Dnes budeme pokračovat:

– SUR_15a+b. Modlitba oddané nedualitě;

+ SUR_16. Poslední krok na dosažení stavu osvícení;

Tyto texty budou puštěny ze záznamu …

SUR_3.

Pre českú a slovenskú on-line skupinu <hawkins.support>. Editované Julom 05mar2022.
Nasledujúce preložil a vyčačkal Julo z angl. orig.: Dr Dávid R Hawkins, „I: Reality and Subjectivity“, 2003, str. XXVI
{Návrh ‘robenia’:⇒rozhodnutie ⇒videnie nevinnosti⇒súcit⇒odpúšťanie⇒láskyplnosť⇒kresanie tvrdohlavosti a myšlienok.}

.1 Postup na dosiahnutie vysokého stavu uvedomovania si

Ľudia sú zvedaví {a pýtajú sa DRH}: „Ako je možné dosiahnuť taký {vysoký} stav uvedomovania si?“. Ale málokto tieto kroky nasleduje, pretože sú tak jednoduché:

.1.    V prvom rade {musí vo vás existovať} neotrasiteľné rozhodnutie {v originály je slovo: túžba}, že cieľom je dosiahnuť tento stav.

%

.2.    {Na základe tohto rozhodnutia} vznikne disciplína {, oddanosť,} účinkovať {v každodennom živote s neoblomným, stále prítomným,} sústavným, a všestranným odpúšťaním a láskyplnosťou {orig: jemnosťou}, a to  bez výnimky {, teda ku všetkému, čo vzchádza pred naše uvedomovanie si: aj k svokre, aj k politikom, aj k…}.

.3.    {Nevyhnutnou podmienkou je pritom, že} človek musí mať {na základe videnia  nevinnosti} súcit ku všetkému, {teda} aj vrátane seba a {vlastných} myšlienok. {Súcit definujeme ako schopnosť chápavo ⇒ vidieť emocionálne rozpoloženie iných, bez nášho vnorenia sa do ich emocionality, a ak je to vhodné, našou púhou fyzickou prítomnosťou, poprípade slovami, náš chápavý prístup bezpodmienečnej ohľaduplnosti komunikovať. Vidieť nevinnosť je pre ego ľahšie stráviteľné, ak mu povieme, že 1: každý robí iba to, čo považuje za najlepšie, a 2: keby sa niekto mohol správať ináč, tak by sa správal ináč.}

.4.      {Okrem túžby dosiahnuť vysoký stav vedomia je potrebné} byť ochotným zanechať {všetky ostatné} túžby. {S tým súvisí vzdanie sa tvrdohlavosti , aby bolo po mojom, inými slovami} vzdať sa svojej vlastnej vôle, a to v každom prebiehajúcom okamihu {sústavnosti}.

%

.5.     Pri tom, ako sa každá {tendencia privlastniť si} myšlienku, pocit, túžbu, a či skutok {uvoľňovali a} vzdávali Bohu, myseľ postupne utíchala.

.6.     {Týmto myseľ postupne} najprv upustila od celých príbehov a odsekov, a neskôr aj od nápadov a konceptov {, a tým utíchala aj ich obhajoba}.

.7.     Ako človek upustí od {autorstva a} priania vlastniť tieto myšlienky {a šťúrať sa v nich} , prestanú sa rozvíjať do takých {väčších} detailov a začnú sa rozpadávať {v priebehu ich vytvárania}, kým sú len napoly vytvorené.

.8.     Nakoniec bolo možné vzdať sa energie, ktorá stála sa samotným procesom myslenia, {a to} predtým, ako sa vôbec {myšlienka začala vytvárať, ako sa} stala myšlienkou.

%

.9.     {Táto} činnosť sústavného a neúnavne upreného zaostrenia sa, nedovoľujúca ani čo len {jediný} okamih odpútania pozornosti od {priebežnej} meditácie, pokračovala počas vykonávania bežných, {každodenných} činností.

Predchádzajúce voľne z angl. originálu: Dr Dávid R Hawkins, „I: Reality and Subjectivity“, 2003, str. XXVI

 

 SUR_15 a+b.

Pre českú a slovenskú on-line skupinu <hawkins.support>. Editované Julom 24feb2022.
Nasledujúce preložil a vyčačkal Julo z angl. orig.: Dr. Dávid R. Hawkins, „Reason vs. Truth“, video, Aug 2006, Disk 3, 1:44:00

Modlitba oddanej neduálnosti

„To, čo je Hlasom Boha, je ticho. Keď sa vnárame do Hlasu Boha, vnárame sa do ticha, ktoré naznačuje Božiu Prítomnosť. V pozadí pod {každou každučkou} myšlienkou, v pozadí pod myšlieknovitosťou, je Nekonečné Ticho, a {toto} Nekonečné Ticho je zdrojom všetkej existencie; a medzi myšlienkami, {vlastne} pod myšlienkami, je hrobové ticho, a jediné, čo musíme urobiť, je uvedomiť si {prítomnosť} tohto ticha – jediné, čo musíme urobiť, je uvedomiť si to ticho – rozpoznaním, že tam je:

( tichá odmlka )

{V pozadí} za všetkými zvukmi vesmíru, ticho je tam večné. {V pozadí} za zvukmi v lese, v lese je ticho. Zvuk vtáka nemá nič spoločné s tichom. Vidíte, ticho {, ako podklad pre zvuk, sťaby tiché javisko, na ktorom počuť zvuk hercov}, je zachovávané, a to aj napriek tomu, že je nad ním zvuk. {Teda} jediným dôvodom, prečo môžete počuť {nejaký} zvuk je, že {zaznieva a ‘opiera sa’ o} pozadie ticha. Takže ticho je {sústavne} tam – priamo uprostred zvuku. Takže zaostrujete sa na {to} ticho, ktoré je sústavne prítomné!

Uprostred nekonečnej zmesi disharmonických zvukov a katastrofy – guľky lietajú okolo a lietadlá havarujú a rozpútava sa peklo – nie je nič {iné} okrem Nekonečného Ticha. Takže stotožňujete sa s tým tichom a iba si udržujte uvedomovanie si {tohto ticha}. Môžete pokračovať vo svojom každodennom živote a robiť všetko, čo potrebujete – a po celý čas zároveň {, používajúc neustálu duchovnú zamyslenosť,} si uvedomovať prítomnosť ticha. Takže to vás ‘zorientuje’. {Možná} húževnatá modlitba na ‘zorientovanie sa’, je, že si sústavne uvedomujete ticho {, že prosíte o priazeň sústavného uvedomovania si ticha}, ktoré je {vlastne} nekonečným rámcom. Naozajstnosťou {, teda faktom,} Prítomnosti Boha je Nekonečné Ticho. A potom, to, čo držíte v mysli, v tom tichu, má sklon sa prejaviť, {ale} nie ako výsledok {lineárnych} príčinných súvislostí, ale ako prejavenie sa možností {, ak sú podmienky na ich prejavenie priaznivé, v danom čase a mieste}. {Hovoríte si:}

A ďakujeme Ti, Ó, Pane

za Tvoju Božiu Prítomnosť,

{ktorá sa prejavuje} ako Nekonečné Ticho,

z ktorého vzchádza naša existencia.

Amen!“

Predchádzajúce z angl. originálu: Dr. Dávid R. Hawkins, „Reason vs. Truth“, video, Aug 2006, Disk 3, 1:44:00

———————————————

Pre českú a slovenskú on-line skupinu <hawkins.support>. Editované Julom 24feb2022
Nasledujúce z angl. orig.: Dr. Dávid R. Hawkins, „The Eye Of The Eye“, 2001 str. 5 (.1.12.)

Ticho prevláda, takže ticho nie je prerušované,  nie je vytláčané zvukom.

Nič nevyrušuje jeho kľud, a  nič sa nemotá do jeho mieru.

Predchádzajúce z angl. originálu: Dr Dávid R Hawkins, „The Eye Of The Eye“, 2001 str. 5 (.1.12.)

SUR_16:

Pre českú a slovenskú on-line skupinu <hawkins.support>. Editované Julom 25mar2022.
Nasledujúce preložil a vyčačkal Julo z angl. orig.: Dr. Dávid R. Hawkins, „I: Reality and Subjectivity“, 2003, str. 398-399

Posledný krok na dosiahnutie osvietenia

.1.  Zaostrite sa do svojho vnútra, na absolútnu subjektivitu všetkého {svojho} prežívania.

.2.  Skúmajte povahu pociťovania toho, čo {nazývame} subjektivitou, ktorá doprevádza každý prejav života.

.3.  Bez toho, aby ste čokoľvek {čo vzchádza pre vedomie} pomenovávali, všimnite si, že po celý čas, v každom okamihu, v každučkom okamžiku, za každých okolností, je {‘s vami na cestách’} sústavne prítomný, už ďalej nedeliteľný, {‘doprevádzajúci‘} podklad subjektivity.                      

.4.  {A táto subjektivita sa} nikdy nemení. {Váš životný príbeh sa mení z ‘hodiny na hodinu’, ale stále je tu čosi, čo je nemenné, a to čosi sústavne pozoruje a trochu na inej úrovni prežíva.}

.5.  Podstatou všetkého prežívania, a to vo všetkých jeho stavoch (, ako sú napríklad myslenie, cítenie, videnie, poznanie atď.) je prítomnosť tejto subjektívnej črty.

.6   Nuž a začnite z bližšia bádať, čo toto sústavne prítomné subjektívne prežívanie je.

.7.  Bez neho by nebolo možné vedieť, že človek existuje.

%

.8.  Spýtajte sa: „Ako {je možné, že} si uvedomujem, alebo – ako dokonca viem, že existujem?“

.9.  Toto je najlepšia otázka, na ktorú je treba nájsť odpoveď, pretože vedie priamo a {intuitívne,} bez slov, ku sústavne vyskytujúcej sa Skutočnosti.

.10.   {Odpoveď je:} Stotožnite sa s touto črtou, (spôsobilosťou, stavom, {fenoménom}) sústavne prítomnej subjektivity, ktorá je pociťovaná ako podklad uvedomovania si. 

.11. To je samotné vedomie. {Vy ste to čosi nemenné z bodu 3 a 4}.

.12.   Stotožnite sa s týmto vedomím, namiesto s tým, o ‘čom’ si je {toto vedomie} vedomé.

.13. To je priamočiara cesta, {vedúca} k {vašej podstate, k tomu čo hľadáte, teda k} Ja-Bytiu.

.14. Je to vlastne jediné konanie { ,spôsob, postup, prevádzkovanie}, ktoré vedie priamo cez portál dverí {vedúcich k osvieteniu}.

.15 {Netreba} nič vedieť, nič sa učiť, nič si pamätať {, a hľadať, špekulovať, odôvodňovať,…}.

.16. Je iba jednoducho potrebné – zaostriť sa, upriesť sa, pomeditovať, nepretržite duchovne sa pozamýšľať, pozrieť sa na vec, a rozpoznať, – že podkladom a zdrojom existencie je zásadná, radikálna, subjektivita Prítomnosti Boha {, prejavujúca sa} ako Svetlo Vedomia.

%

.17. Subjektivita, zbavená obsahu, bez mylnej predstavy subjekt/objekt je Ja-Bytie. {Mylná predstava je, že nejaké ‘ja’ (= subjekt), pozoruje ‘čosi’ (= objekt). Pozorovateľnosť je automatická črta vedomia, ona sa síce deje, ale bezo ‘mňa’, bez osobných zámen, slovies, podstatných mien}.

.18. Subjektívne ‘ja’ Ja-Bytia je nezávislé od obsahu či formy, je mimo všetkých myšlienok či konceptov.

.19.   {Takže} nie sú to ani pocity {= obsah} a ani myšlienky {= obsah}, ktoré sú dôležité, ale iba subjektivita {= nekonečný rámec}, ktorá je podkladom ich zdanlivej dôležitosti. {Bod 11}.

.20.   {Zdanlivo} protirečivo, je to práve zásadná, radikálna, subjektivita, ktorá vedie k úžasnému objavu jedinej možnej pravej ‘objektivity’.

.21. Jediný fakt, ktorý môže byť objektívne, vždy a za každých okolností overený hocikým a hocikde je absolútny, nedeliteľný fakt subjektivity.

.22. Dokonca aj zásadné vedecké skúmanie vedie k odhaleniu, že bez subjektivity nie je nič spoznateľné a {bez subjektivity} sa ani dokonca nedá povedať, že {to} existuje.

.23. Uvedomovanie si uvedomovania si, uvedomovanie si ‘byť pri vedomí’ a uvedomovanie si obsahu – sú všetky závislé na vzchádzaní z tejto subjektivity.

Predchádzajúce z angl. originálu: Dr. Dávid R. Hawkins, „I: Reality and Subjectivity“, 2003, str. 398-399

 

HONZA:
3) pokračujeme částí, ve které si Skupina připomíná učení Dr. Hawkinse četbou překladů.

Z knihy B2 ‘Oko Ja-Bytia, Pred Ktorým Nie Je Nič Zatajené’

– první polovina z 2. kapitoly: Opětovné zařazení se do všedního života – (1/2);

Je tu ještě jedna informace, která se týká uvedených textů a je potřeba si ji pokaždé zopakovat. J Je cílená těm, kteří nás dnes sledují poprvé:

Z díla Dr. Davida Hawkinse z originálů v angličtině, využívajíc poznatky z osobních účastí na setkáních v městech Spojených Států (Sedona, AZ, Prescott, AZ, Cottonwood, AZ, Los Angeles, CA) s Dr. Hawkinsem, přeložil do slovenštiny Julo, který, na základě svého omezeného stanoviska (neboť každé stanovisko je omezené subjektivitou a je dobrovolné), tak Julo vybral, rozkouskoval a vložil očíslování vět, se záměrem snad lehčího studia originálních textů a jejich limitovaného počtu oficiálních a ne vždy významově správných překladů. Přitom věří, že vystihuje originální význam a omlouvá se a prosí o odpuštění, jestli tomu tak není.  S láskou děkuje. {Julové dodatky jsou označeny v takových – běžně nepoužívaných –  složených závorkách anebo je text označen „Julo volně“}.

Samozřejmě že každý překlad, i Julův, vnáší do překladu nežádoucí subjektivitu. Pokud jste schopní číst anglické originály, čtěte je! I když ani to není jednoduché, jak Julo později zjistil…

Tímto nepředávám slovo Julovi, ale pustím záznam – čeká nás čtení první polovina z 2. kapitoly: Opětovné zařazení se do všedního života:

Video – první polovina z 2. kapitoly: Opětovné zařazení se do všedního života:

 

Preložil a vyčačkal Julo pre českú & slovenskú on-line skupinu <hawkins.support>. Editované Julom 27mar2022.
Dr. Dávid R. Hawkins, Kniha 2: ‘Oko Ja-Bytia, Pred Ktorým Nie Je Nič Zatajené’

DRH používa neobvyklú štylizáciu, v kombinácii s ním vymyslenými slovíčkami, a pozície slov v jeho vetách vyjadrujú ich závažnosť. Z dôvodu zachovania tohto DRH zámeru, Julo sa rozhodol byť mu verný, a preklady pripomínajú spleť neštandardných štylizácií, a nesprávnej interpunkcie, použitej na oddelenie viacnásobných myšlienok v jedinej vete. Keby sa bol DRH chcel vyjadrovať ináč, tak by to bolo ináč, a Julov preklad by sa dal čítať ako beletria. Pri čítaní, namiesto tvrdenia si ‘to nesedí’, Julo doporučuje klásť si otázku „Čo je potrebné vo mne zmeniť, aby mi to sedelo?“ Julove študijné pomôcky sú v {…}.

KAPITOLA 2

Opätovné zaradenie sa do všedného života

{DRH pokračuje v téme z kapitoly 1, čo je opis ‘pohľadu’ na svet z úrovne vedomia Ja-Bytia a toto v nasledujúcom strieda s popisom svojich skúsenosti, po naučení sa opätovne žiť vo všednom svete}

.2.1. (zo 41)    Svet dojmov vnímania bol nadradený {niečím iným}. Stotožňovanie sa {s tým, čo si človek o sebe myslí, čo je, sa} presunulo zo {stotožňovania sa s existenciou} obmedzeného, ‘osobného’ všedného ja, do {stotožňovania sa s existenciou} neobmedzeného rámca. Všetko bolo pretvorené, a odhalilo nádheru, dokonalosť, lásku, a nevinnosť. Každého tvár vyžarovala svetlo vnútornej nádhery. Každá rastlina sa odhalila ako umelecké dielo. Každý predmet bol dokonalou sochou.

.2.2.     Všetko existuje bez námahy vo vlastnom stave {v akom sa práve nachádza}, a všetko sa odohráva v súladnej súhre. Zázračnosť je sústavná. Detaily života zázračne zapadajú do seba spontánne. Energia Božej Prítomnosti bez námahy uskutočňuje zdanlivo nemožné, a prináša javy, ktoré by všedný svet považoval za zázračné.

.2.3.     Bolo obdobie niekoľkých rokov, počas ktorých to, čo je bežne považované za nadprirodzené  javy (sidhi), sa vyskytovalo spontánne, s pravidelnosťou. Javy ako jasnovidectvo, {teda schopnosť vnímania javov neprístupných piatim bežným zmyslom}; proroctvo, (teda schopnosť vidieť čo sa udeje); telepatia, {teda schopnosť komunikovať ináč než piatimi bežnými zmyslami}; a psychometria, {teda schopnosť odhaliť predošlých vlastníkov nejakého predmetu a údaje o tom predmete} {, tak tieto javy} boli bežnými. Automatická bola znalosť toho, čo si ľudia mysleli a čo cítili, predtým ako prehovorili. Božia láska prevládala ako organizujúca moc, a bola stáleprítomným javiskom, na ktorom sa vyskytovali všetky javy.

Fyzické, hmotné telo

.2.4.     Mimoriadne silná energia prúdila dohora po chrbtici a chrbte, a do mozgu, kde sa uvelebila na tom mieste, kam bola zaostrená pozornosť. Následne táto energia prechádzala nadol po tvári, a do oblasti srdca. Táto energia bola skvostná a niekedy vytekala z tela von, do sveta, kde bola ľudská tieseň.

.2.5.     Raz, keď som šoféroval po odľahlej ceste, sa táto energia začala vylievať zo srdca, v smere mojej jazdy, za najbližšiu zákrutu. Odtiaľ sa táto energia vliala do miesta automobilovej nehody, ktorá sa práve stala. Táto energia mala liečivý účinok na každého, koho obklopila. Po malej chvíli ako keby si táto energia splnila svoj účel a zrazu prestala. O zopár kilometrov ďalej, po tej istej ceste, sa začal opakovať ten istý jav. Opäť, príjemná a skvostná energia sa vylievala z oblasti srdca, a opäť išla v smere mojej jazdy, asi dva kilometre, za inú zákrutu. Tam sa práve stala ďalšia nehoda. Dokonca sa ešte stále točili {na aute} kolesá. {Táto} energia sa vlievala do cestujúcich. Bolo to, ako keby nejaký kanál pre akúsi anjelskú energiu prenášal ľuďom v núdzi – tým, ktorí sa modlili.

.2.6.     Inokedy, táto liečivá prítomnosť sa objavila počas prechádzky ulicou v Chicagu. Tento krát, energia sa vlievala do skupiny mladých mužov, ktorí sa práve zberali do bitky. Ako ich táto energia obklopila, pomaly začali odstupovať, a začali sa uvoľňovať a smiať. Začali sa rozchádzať, a v tom okamihu tok energie prestal.

.2.7.     Energetická aura, ktorá vyvierala z Božej Prítomnosti, mala nevyčerpateľnú spôsobilosť. Ľudia chceli sedieť v jej blízkosti, pretože v tom energetickom poli sa samovoľne dostávali do stavu blaženosti či do vyššieho stavu vedomia, a zažívali onen pocit Božskej lásky, radosti, a liečenia. V ňom {, v tom energetickom poli,} sa rozrušení ľudia upokojili, a {tým sa} samopozviechali.

2.8.      Telo, ktoré som predtým považoval za ‘moje’ sa teraz uzdravilo z rôznych chorôb. Ku podivu, nastala schopnosť vidieť bez nosenia okuliarov. Postihnutý zrak si vyžadoval trojohniskové {trifokálne} okuliare od dvanástich rokov. Spôsobilosť vidieť bez okuliarov, dokonca aj na diaľku, sa dostavila znenazdajky bez varovania a bola príjemným prekvapením. Keď sa to objavilo, vzniklo poznanie, že senzorické schopnosti zmyslov sú funkciou samotného vedomia a nie tela. Potom sa vrátila spomienka na zážitok, keď som bol ‘von z fyzického tela’, počas ktorého spôsobilosť vidieť a počuť sprevádzala ‘éterické’ telo, a vôbec nebola spojená s fyzickým telom, ktoré bolo o niečo ďalej a na inom mieste.

.2.9.     Zdalo sa, že telesná choroba je vlastne výsledkom negatívnych súhrnov presvedčení, a že telo by sa vlastne mohlo doslova zmeniť následkom posunu profilu presvedčení.

Človek ozaj podlieha iba tomu, čo uchováva v mysli.

(Je všeobecne známe, že mnohí ľudia sa zotavili zo skoro každej choroby, ktorú ľudstvo pozná, tým, že nasledovali duchovné smery.)

.2.10.    Zdanlivo zázračné vlastnosti a spôsobilosti Božskej energie, a javy, ktoré priniesla, boli prirodzene vlastné tomuto energetickému poľu, a v nijakom prípade neboli osobné. Objavovali sa spontánne, a ako keby boli vyvolávané nejakou potrebou niekde vo svete.

.2.11.    Bolo tiež zaujímavé, že mnohí všední ľudia, ktorí boli svedkami týchto javov, sa s nimi vysporadúvali ich popieraním, a tak vlastne odblokovávali to, čoho sa práve stali svedkami, pretože sa to javilo ako naprosto vymknuté z rámca dojmov vnímania ega a {jeho} presvedčenia o tom, čo je {, a čo nie je} možné. Pri dopytovaní sa ľudí na tieto javy, títo pohotovo vykonštruovali nejaké odôvodnenia, podobne ako pacienti, ktorí boli zhypnotizovaní a {doslova} vyrábajú nejakú prijateľnú odpoveď na otázku žiadajúcu vysvetlenie ich správania sa {spôsobenom} kvôli posthypnotickému naprogramovaniu. Na rozdiel {od toho}, ľudia, ktorí boli dosť výrazne duchovne vyspelí, prijímali výskyt zázračných javov bez komentára, akoby {tieto javy} boli samozrejmou súčasťou života.

.2.12.    Po podstatnej premene úrovne vedomia, Božia Prítomnosť určuje všetko konanie a udalosti. Natrvalo pozmenené vedomie zapustí korene a stane sa nepretržite prítomným vo svojom pokoji a tichu, aj keď {pritom} telo rozpráva a funguje vo svete. Aby bolo umožnené fungovanie v rámci sveta, v priebehu rokov sa s úsilím vyvinie spôsobilosť zaostrovania sa na rozmanité úrovne vedomia, a to podľa momentálnej potreby. Ak sa mu to umožní, tichý Mier naprosto prevládne, a prinesie stav tichej, nekonečnej radosti. Stiahnutím záujmu z vonkajšieho sveta a všedností dojmov vnímania, prevládne stav nekonečnej blaženosti, a tento je možné utlmiť iba intenzívnym zaostrením sa na všedný svet. Ja-Bytie je mimo času a formy, a v ňom samom {, v jeho rámci,} je všedné vedomie možné a schopné súčasne fungovať svetským spôsobom, {teda tak, aby to sedelo všednému svetu}.

.2.13.    Bolo obťažné považovať svet všedného vnímania za skutočný a brať ho vážne. Viedlo to k akejsi trvalej spôsobilosti pozerať sa na svet z humorného hľadiska. Všedný život ako keby bol nekonečnou komédiou, takže dokonca aj samotná serióznosť sa javila humornou. Bolo potrebné potláčať prejavy zmyslu pre humor, ktorý niektorí ľudia neboli schopný prijať, nakoľko {takíto ľudia} boli príliš hlboko zapletení do sveta dojmov vnímania a jeho negatívnosti.

.2.14.    Väčšina ľudí ako keby mala osobný záujem {udržiavať si} negatívnosť sveta dojmov vnímania, a odoláva {túto negatívnosť} zanechať, a nahradiť ju uvedomovaním si na vyššej úrovni. Ľudia ako keby čerpali dostatočné uspokojenie zo svojho nekonečného hnevu, zatrpknutosti, výčitiek svedomia, a sebaľútosti, a {tak preto} sa aktívne bránia posunu do takých úrovní, ako sú porozumenie, odpúšťanie alebo súcit {=schopnosť chápavo vidieť emocionálne rozpoloženie iných, bez nášho vnorenia sa do ich emocionality, a vidieť v nich nevinnosť; ak je to vhodné, našou púhou fyzickou prítomnosťou, poprípade slovami, náš chápavý postoj bezpodmienečnej ohľaduplnosti komunikovať}. Negatívnosť ako keby prinášala dostatočné zadosťučinenie na to, aby sa uchovávali {jej} spôsoby myslenia, ktoré sú očividne nelogické a vypočítavé; podobne ako politici prekrúcajúci pravdu, len aby získali hlasy voličov, alebo trestní prokurátori potláčajúci dôkazy nevinnosti obžalovaného, len aby dosiahli odsúdenie.

.2.15.    Po zrieknutí sa týchto ‘ziskov’ {teda zadosťučinení} z negatívnosti, svet sa stane nekonečnou prítomnosťou intenzívnej nádhery a dokonalosti, a láska prevládne nad všetkým životom. Zo všetkého sála svetelnosť a vyžaruje zo seba radosť zo svojej Božskej podstaty, {pričom je táto radosť dávaná najavo} vyžarovaním cez svoju stále prítomnú bezforemnú existenciu, ktorá sa prejavuje v svete dojmov vnímania ako forma. Už nieto ďalšej potreby čokoľvek ‘vedieť’, pretože už nieto potreby viac vedieť, nakoľko človek je vlastne Všetko-Čo-Existuje. Myseľ, vo svojom všednom stave, proste iba vie ‘o’ {veciach}. Avšak to už nie je viac potrebné, keď človek je Všetkým-Čo-Môže-Byť. Stotožnenie sa {s Ja-Bytím}, ktoré nahradilo predošlý pocit všedného ja, nie je deliteľné na časti či rozkúskovateľné. Nič nie je vylúčené z jej absolútnej úplnosti a z jej Spolupatričnosti. Ja-Bytie sa stalo Podstatou, nie odlišnou od Podstaty čohokoľvek iného. V nedualite, niet ani spoznávajúceho, a ani toho, čo je spoznávané, pretože sa stali jedným a tým istým. Nič nie je nezavŕšené. Vševedúcnosť je sebanaplnenie, {teda nieto otázok, odpovedí, vlastníctva, očakávaní, času, nedokončenosti, …}. Nieto túžby za ďalšou sekundou prežívania {zážitkov}, ktorá poháňa všednú myseľ, ktorá {, táto myseľ,} sa z okamihu na okamih, sústavne cíti nezavŕšená.

.2.16.    Pocit zavŕšenosti prevláda {aj} pri fyzických zmysloch. Túžba a očakávanie zmiznú, a potešenie vychádza zo samotnej činnosti. Pretože vnímanie času sa zastavilo, nieto pociťovania časovej následnosti {pre} udalosti, ktoré {treba} očakávať alebo oľutovať. Každý okamih je úplný a zavŕšený, sám o sebe. Stav {samotnej existencie,} bytia, nahrádza všetok zmysel pre minulosť, prítomnosť, alebo budúcnosť, takže nieto čo očakávať, alebo snažiť sa ovládať. Toto je neoddeliteľnou súčasťou hlbokého stavu pokoja a kľudu. Všetky potreby a chcenia prestanú so zánikom akéhokoľvek zmyslu pre čas. Božia Prítomnosť, so svojím nekonečným kľudom, vytlačila všetku mentálnu a emocionálnu činnosť. Telo sa stane samo od seba udržujúcim sa v chode, a proste ďalším majetkom prírody, ktoré funguje odozvami na tok stavu okolností. Nič sa nepohybuje, a nič nekoná, nezávisle od celého vesmíru. V absolútnom súlade – všetko žije, pohybuje sa, a má svoju existenciu, v absolútnej dokonalosti, nádhere a súladnej súhre Všetkého-Čo-Je.

.2.17.    Motivácia, ako pohnútka konania, zmizla. Životné javy nabrali teraz iný rozmer, a človek ich pozoroval tak, ako keby sa nachádzal v inej sfére. Všetko sa deje samo od seba, v stave vnútorného kľudu a ticha, a je uvádzané do chodu láskou, ktorá sa prejavuje ako vesmír a všetko, čo je v ňom. Nádhera života žiari {zo všetkého} ako nekonečná radosť a šťastie, nekonečne mierumilovná a mimo emócií. Boží mier je taký zavŕšený a úplný, že nieto už po čom túžiť alebo chcieť. Dokonca prestalo aj ‘prežívanie’ {zážitkov}. V dualite máme toho, kto prežíva, a oddelene od neho máme predmety prežívania. V nedualite je táto {dualiatická predstava} nahradená staním sa {jednoliatym} Všetkým-Čo-Je, takže nieto oddelenosti v čase, priestore, alebo v subjektívnom prežívaní medzi prežívateľom a tým čo je prežívané.

.2.18.    V nedualite Uvedomenia, nieto dokonca ani {časovej} následnosti a Uvedomenie nahrádza prežívanie. Už nieto prežívania ‘okamihov’, pretože sa vyskytuje iba sústavné Teraz, {teda nepretržitá Sústavnosť}. Pohyb sa javí ako spomalený, akoby pozastavený, mimo času. Nič nie je nedokonalé. Vlastne, nič sa nehýbe a ani sa nemení; nijaké udalosti sa vlastne nekonajú. Dá sa spozorovať, že namiesto {časovej} následnosti je všetko v stave vzchádzania, a že všetka forma je iba prechodným kvázi-javom, vymysleným dojmami vnímania, a pozorovacími návykmi myslenia.

V skutočnosti {jak to vlastne funguje} je, že všetko prichádza do prejavu, ako výraz nekonečných možností vesmíru.

Všetkého stupne vývoja sú dôsledkom {priaznivých} podmienok {na prejav}, ale nie sú týmito podmienkami zapríčinené.

Prejav {do formy} nastáva v dôsledku {priaznivých} podmienok {na jej prejav}, pričom {sústavnosť vývoja formy, ktorá je mylne považovaná a nazývaná ako} ‘zmena’, je vlastne výsledkom {všedným ja} náhodne zvoleného bodu pozorovania.

.2.19.    Z pohľadu oddelenosti a rozkúskovania {Všetkého-Čo-Je všedným ja} sa zdá, že sa vyskytuje rozmanitosť, ale z hľadiska všadeprítomnosti {súbežných} rozmanitostí, sa vyskytuje iba jediná jedna ‘vec’, a to je Jednoliatosť Všetkého-Čo-Je. Všadeprítomnosť odrovnáva všetky pozostatky zdanlivosti vnímania, týkajúce sa či oddelenosti, alebo rozmanitosti. V skutočnosti sa nevyskytuje ani jeden z týchto stavov. Nevyskytuje sa ani ‘tu’ ani ‘tam’; nevyskytuje sa ani ‘teraz‘ ani ‘potom‘; nevyskytuje sa ani ‘minulosť’ ani ‘budúcnosť’; nevyskytuje sa ani ‘zavŕšené’ {dokončené}, ani ‘nezavŕšené ’{nedokončené}, a takisto sa nevyskytuje ani ´stávanie sa´ v tom, čo je už, a v úplnosti, zjavne existujúce. Samotný čas je svojvoľne zvolené stanovisko pozorovania, ako je aj rýchlosť svetla. Naše zvyčajné pokusy o popísanie vesmíru je možné vidieť nie ako opis vesmíru, ale namiesto toho ako opis svojvoľne zvolených bodov pozorovania {v priestore}, a vlastne ako {ukážku, sťaby} mapu, fungovania všednej mysle.

.2.20.    To, čo sa vlastne opisuje, nie je objektívny, samostatne existujúci vesmír, ale proste iba kategórie myšlienkových pochodov mysle, a štruktúry a spôsoby jej {časovo} následného {, chronologického,} spracovávania. Obmedzenosť vedy je teda {už} vopred predurčená obmedzeniami, ktoré {na ňu} uvaľuje dualistický svet dojmov vnímania. Samotná zdanlivosť vnímania je sebalimitujúca v tom, že môže iba vedieť ‘o’ {veciach}, namiesto {naozaj} vedieť {, čo je možné výlučne iba pri ‘staní sa’ tou vecou}. Od vedy sa neočakáva, že prekročí obmedzenosť zdanlivosti vnímania, a nemala by byť ani obviňovaná za to, že to nedokáže. {Veda} nás môže iba doviesť k prahu Uvedomenia, ktoré, {toto Uvedomenie}, nie je {vôbec} závislé na dojmoch vnímania. Vlastne {, v praxi to vyzerá tak, že} veda napreduje vedeckou intuíciou, ku ktorej sa až následne hľadajú dôkazy a logické vysvetlenia. Tieto intuitívne nápady bežne nazývame kreativitou, ktorá nahradzuje logiku a dodáva samotnému procesu energiu. Takže, je to {vlastne} objavovanie, ktoré je ozajstným hlavným pohonom vývoja spoločnosti.

2.21.     V stave Uvedomenia sa myseľ stala tichou. Logické alebo {časovo} za sebou nasledujúce myšlienky prestali, a namiesto nich, sa vyskytuje ticho a kľud, a sústavné odvíjanie všetkého bez akejkoľvek námahy, a prezentácia všetkého v podobe zjavenia. Poznanie sa odvíja samo od seba, a Božskosť Všetkého-Čo-Je sa v tichosti leskne v popredí ako naprosto samozrejmá a žiarivá. Všetko predstupuje v zavŕšenom a sústavnom odhaľovaní. Nie je potrebné hľadať alebo nadobúdať, pretože všetko už je v stave svojej úplnosti a zavŕšenosti. Všetko zdanlivé dianie sa odohráva samo od seba.

.2.22.    Nieto konateľa v pozadí za konaním, nakoľko {všedné ja}, tá mýtická bytosť, o ktorej človek vždy predpokladal, že je prameňom zážitkov, zmizla a rozplynula sa do absolútnej Jednoliatosti vesmíru. Ja-Bytie, vo svojej úplnosti a zavŕšenosti, predchádza a nachádza sa mimo všetkých svetov, vesmírov, alebo času, závisiace na ničom, a zapríčinené ničím. Ja-Bytie je mimo existencie, nepodlieha ani existencii, ani neexistencii, počiatku ani koncu, času ani priestoru. Nemožno ho ani zahrnúť do náhľadu ako ‘je’ alebo ‘nie je’. Ja-Bytie nie je ani prejavené ani neprejavené, a je mimo akýchkoľvek poňatí, ktoré by mohli {čo len} naznačovať {akékoľvek} kategorizácie takýchto náhľadov. {Ja-Bytie je opísané aj na .6.32.}

.2.23.    Spôsobilosť {vôbec nejako} ‘normálne’ fungovať vo svete všedného prežívania {zážitkov}, si vyžadovala niekoľko závažných prispôsobení. Medzi ‘sférami’ duality a neduality je plynulosť a jednota, pričom nedualita presakuje všetkou dualitou. Obmedzenosť v sfére duality je vlastne záležitosťou uvedomenia si. Táto obmedzenosť uvedomenia si, ako sa zdá, je dôsledkom {smeru nášho} zaostrenia sa.

.2.24.    Ľudské bytosti sú videné ako nevinné, kvôli ich extrémnej neuvedomelosti, a nevedomosti svojej skutočnosti. V tomto {ich} stave sú ľudské bytosti poháňané svojimi {získanými a nakúpenými} programami, a mylnými predstavami ich súhrnov presvedčení. Zároveň z nich vyžaruje čistota {ich} ducha, ako ich prirodzene vlastná nádhera.

.2.25.    Ak použijeme súčasné názvoslovie, dá sa povedať, že ľudia sú riadení svojimi ‘softvérovými programami’, ktorých existenciu si neuvedomujú. Každá osoba je v procese vývoja vedomia, pričom niektorí sú {v tom} pokročilejší než druhí. Každá osoba vyjadruje odvíjanie sa vedomia za iných podmienok, a preto {každá osoba} má rozmanité úrovne prejavu. Je to ako keby každá osoba bola lapená v určitej úrovni vedomia, a nemôže pokračovať na ďalšiu úroveň bez súhlasu, rozhodnutia, a dohody {duchovnej} Vôle. Táto prirodzene vlastná nevinnosť je {zrejmá} pri porovnaní osoby akoby bola počítačovým hardvérom, a jej činy a presvedčenia akoby boli softvérom. Hardvér nie je ovplyvnený softvérovými programami, ktoré slepo vykonáva, bez toho, aby si uvedomoval ich dôležitosť, alebo dôsledky ich spustenia. Klasicky sa {tieto} nevedomé softvérové programy nazývajú ‘karma’.

.2.26.    Stav, v ktorom všední ľudia konajú, nepoukazuje na nejaký morálny priestupok alebo závadu, ale jednoducho predstavuje možnosti polí vedomia pri ich prejavovaní sa prostredníctvom každej živej bytosti. Hoci, v skutočnosti, nieto ani ‘dobrého’ ani ‘zlého’, je zrejmé, že všetky činy nesú so sebou následky. {V pozadí} za zdanlivými rozdielnosťami, sa vyskytuje len skutočnosť jediného Ja-Bytia, žiariaceho ako zdroj života, vo všetkom, čo žije; každá bytosť žije v momentke tohto {prchajúceho prítomného} okamihu, čo je vlastne všetkým, čo je nad {, mimo, za} jej všedným uvedomovaním si.

.2.27.    V nedualite sa ani v jednom okamihu nemôže vyskytnúť niečo ako ‘problém’, ‘konflikt’, alebo ‘utrpenie’. Tieto všetky vznikajú v očakávaní nasledujúceho okamihu, alebo pri spomienke na minulosť. Zdá sa, že ego je zrodené zo strachu, a jeho účelom je mať ovládať nasledujúci okamih prežívania, a {tým si} zabezpečiť svoje prežitie. Ako keby pendlovalo medzi strachom z budúcnosti, a ľútosťou nad minulosťou; a túžba, a pocit času, ktoré {podnecujú} konanie, pramenia z mylnej predstavy nedostatku. {V origináli nie je podnecujú (propel), ale odpudzujú (repel), čo bude asi možno snáď preklep}. S pocitom zavŕšenosti túžba zaniká. Tie {bytosti}, ktoré sú presvedčené, že sú konečné {, teda podliehajú smrti}, sa boja o svoje prežitie, pretože podliehajú {predstave} času, a mylným predstavám naozajstnosti príčinných súvislostí.

.2.28.    Keď sa vytratili obvyklé životné motivácie, život nevyžadoval úsilie. Čo predtým bolo osobnosťou, {ktorá ‘usmerňovala’ správanie sa,} sa teraz stalo akousi náchylnosťou, ktorá ako keby vedela napodobňovať všedné správanie sa zo spomienok ich profil, avšak teraz jej chod pramenil z iného zdroja. Čo sa predtým považovalo za osobné, bolo teraz jasne neosobné. Predovšetkým, Ja-Bytie akosi nemohlo samo seba vysvetliť ostatným. To, čo pre toto Ja-Bytie bolo skutočnosťou – skalopevnou a definitívnou – keď sa {to} vyjadrilo slovami, znelo všedným ľuďom teoreticky alebo filozoficky, nakoľko títo ľudia boli vedení {ich získanými a nakúpenými} náhľadmi {ich stanovísk}, a ich {časovo} následnými myšlienkovými šablónkami; čo sa všednej osobe javilo ako mystické, bola jednoducho konkrétna, subjektívna skutočnosť. {Pri styku so svetom všedných ja} bolo potrebné vynaložiť úsilie na oživenie všedných myšlienkových šablóniek, aby bola umožnená slovná komunikácia. Ja-Bytie je mimo samotného vedomia, ale môže sa ‘sálaním’ šíriť {do nižších sfér}, ako spôsobilosť vyjsť zo {stavu} blaženosti, k bežnej svetskej činnosti. Láska sa stáva jediným motivátorom pokračovania fyzickej existencie.

.2.29.    Počas prechodu {na najvyššie úrovne vedomia} telo pociťovalo značnú záťaž, akoby nervový systém musel zvládať viac energie, než na ktorú bol pôvodne stavaný. Z nervových vlákien v tele bol pocit ako keby boli poriadne našponovanými drôtmi, rozpálenými vysokonapäťovou energiou a prúdom. To si napokon vyžadovalo presťahovanie sa z {východnej časti USA, z New Yorku, teda z} veľkomesta, a s ním súvisiacim spôsobom života}, do malého mestečka na západe {krajiny, do Sedony v Arizone, USA}, ktoré v priebehu rokov priťahovalo ľudí oddaných nematerialistickému, duchovne orientovanému životu. Teraz mohla meditácia nahradiť bežnú činnosť, a navrátil sa stav blaženosti, čo viedlo k tomu, čo sa javilo ako jednoduchý striedmy životný štýl, a to iba preto, lebo tu nebolo ani potrieb, ani chcení. Boli časy, keď sa dokonca zabudlo aj jesť, akoby telo bolo veľmi okrajové, či akoby ani nebolo. Človek by mohol prejsť popred zrkadlo a byť prekvapený, že je v ňom dokonca nejaké telesné vyobrazenie. Nebolo záujmu o udalosti vo svete, a tento stav, ktorý trval asi 10 rokov stiahnutia sa zo všedného fungovania {vo svete}, bol potrebný na prispôsobenie sa duchovnému stavu {Ja-Bytia}, ktorý nahradil predchádzajúce, {všedné} vedomie.

Konec 1. části ze 2

 

HONZA:

4) Julova doplnění k minulému setkání a na věci, které jsou součástí učení DRH.

 

– Vše, co minule Julo poslal do skupiny, byl překlad Hawkinse a to se týkalo, až na úvod, i závěrečného čtení v bodě 8.

 

Postřehy z knihy “ Podél cesty k osvícení“ pro 20. srpen / august

Láska je popřední okraj Skutečnosti a Jednolitost a podstata Ducha. Popírat lásku znamená popírat Boha.

Z knihy: „Oko Já-Bytí: Kterému není nic skryto“ (2002), kapitola 15: Objasnění, str. 226.

 

S dalšími souvislostmi:

Otázka: Jaký je dosažitelný duchovní cíl pro běžného člověka?

Odpověď: Jakýkoli pokrok po úrovních vědomí je významný a velmi cenný. Praktický cíl, který je dosažitelný každou vážně duchovně angažovanou osobou, je cíl dosažení Bezpodmínečné Lásky. To je přetvářející úroveň, a od ní dál člověk se může uvolnit, protože prvořadý cíl byl dosažen. Vrozeně v úrovni Bezpodmínečné lásky je nutkání tento stav zdokonalit. Jakmile je této úrovně dosaženo, je i sebemenší nedokonalost Lásky nepřijatelná a volá po nápravě.

Otázka: Jaký je nejúčinnější prostředek duchovní očisty?

Odpověď: Zaostřete se na samotnou Lásku. To je královská cesta k Bohu, a ta, která je všude přítomná a dostupná každému. Na počátku je láska vnímána jako dualistická, tj. jako ten, kdo miluje, a na druhé straně ten nebo to, co je milováno. Láska začíná jako podmíněný a emoční stav, ale dále zraje. Stává se zřejmým, že láska je způsob vidění, prožívání a vysvětlování života. Ale později se ukáže, že je to stav bytí.

Život sám se stává projevem lásky, a že láska je cestou k ujasnění si, že náš život je láska. V konečném ujasnění si, božskost lásky proměňuje vnímání v duchovní vidění a přítomnost Boha jako Všeho-Co-Je, se stává sebeodhalující. Veškerá existence vyzařuje božskost své podstaty jako tvoření, které je projevem lásky Boha.

Otázka: Láska je cestou oddanosti. Není tedy nejúčinnější?

Odpověď: Láska je přetvořující, její moc smete všechny překážky. Je současně prostředkem i cílem. Přináší ochotu a způsobilost se vzdát. Přináší soucit a touhu porozumět. S pochopení vyplývá odpuštění. Se zřeknutím se stanoviska, člověk se objasní, že není co odpouštět. Odsuzování se rozplyne a odsouzení a nenávist již nejsou možné. Nevědomost zrozená z nevinnosti je vnímána jako jediná „vada“, kterou je třeba překlenout. Je vidět, že podstata Tvoření je taková, jaká je, a nepotřebuje nápravu.

Otázka: Není láska jen běžnou emocí? Mluví se o ní donekonečna.

Odpověď: Láska rozhodně není převládající úrovní vědomí lidstva. Sedmdesát osm procent světové populace cejchuje pod 200 (minimální Bezúhonnost), a proto je zaměřena na negativitu. Pouze 0,4 % populace vůbec kdy dosáhne úrovně Bezpodmínečné Lásky, kterou lze nazvat „láskyplností“.

Láska je uvědomění si jejího stavu, přístup stavění se k věcem, a rámec pro chápání života. Láska je popřední okraj Skutečnosti a Jednolitost a podstata Ducha. Popírat lásku znamená popírat Boha. Ve všedním životě je Láska zastřena stanovisky a posuzováním.

Z knihy: „Oko Já-Bytí: Kterému není nic skryto“ (2002), kapitola 15: Objasnění, str. 224-226.

 

Související učení:

Z knihy B9: „Uvolňování: Cesta vzdávání se“, kapitola 12: Láska, str. 178-180:

Bezpodmínečná láska

Neustálým vzdáváním se zažíváme stav bezpodmínečné lásky (cejchuje se na 540), který je vzácný a vyskytuje se pouze u 0,4 % populace. Tato energie je zázračná, všezahrnující, neselektivní, přetvářející, neomezená, bez námahy, zářivá, oddaná, svatá, rozptýlená, milosrdná a nesobecká. Vyznačuje se vnitřní radostí, vírou, extází, trpělivostí, soucitem, vytrvalostí, podstatou, krásou, synchronicitou, dokonalostí, odevzdaností, vytržením, vizí a otevřeností. Zříkáme se vnímání osobního {všedního} já jako příčinného činitele. Všechno se děje bez námahy díky synchronicitě.

Radost vyzařuje z vnitřního subjektivního prožitku naší vlastní existence. Moc radosti je subjektivní, nepramení z žádného zdroje mimo nás samotné. Tedy energie pohybu je nevyčerpatelná. Můžeme tančit v extázi celou noc v kapli osvětlené svíčkami, jako by nás roztančil sám Zdroj života. V takovém stavu vrozená dokonalost a ohromující krása všeho existujícího září jako světelná záře, protože příliv duchovní energie usnadňuje proměnu od vnímání k vidění, od lineárního k nelineárnímu a od omezeného k neomezenému. I když je fungování ve světě stále možné na vyšších vibracích lásky (vysokých 500), může se stát, že nakonec opustíme běžnou oblast komerce a opustíme své předchozí sociální prostředí a zaměstnání.

V takových stavech jsou běžné „zázraky“. To, co se označuje jako „nadpřirozené“, se děje neustále a je nevysvětlitelné rozumem, logikou nebo příčinou a následkem. Je jasné, že žádná „osoba“ neprovádí zázraky. Dochází k nim spontánně samy od sebe, když jsou k tomu vhodné podmínky. Rozvoji duchovního ega se vyhneme, když si uvědomíme, že tyto jevy jsou darem pocházejícím mimo naše osobní {všední} já; jsme pouze prostředníky Lásky, nikoli jejich původci. Je známo, že duchovní pokrok je výsledkem Milosti {Boží Přízně}, nikoliv výsledkem našeho osobního úsilí. Vděčnost za dosažený stav nahrazuje hrdost na dosažený úspěch. Proces vzdávání se pokračuje stále hlouběji, jak se zbavujeme všech pochybností, všech systémů přesvědčení, všech vnímání, všech stanovisek, všech názorů a všech připoutaností. Stáváme se ochotnými vzdát se všech připoutaností, dokonce i připoutanosti k nádhernému stavu extáze, který se nedá popsat.

Z pokory se vzdáváme všech názorů na druhé. S jistým nadhledem si nikdo nemůže pomoci a být jiný, než jaký je. Láska tuto pravdu zná a nezaujímá žádné stanovisko. Láska zvětšuje spíše pozitiva na druhých než jejich nedostatky. Zaměřuje se na dobrotu života ve všech jeho projevech. Bezpodmínečná láska je láska, která od druhých nic neočekává. Když se staneme milujícími, nemáme vůči druhým žádná omezení ani požadavky, podle nichž by se měli chovat určitým způsobem, aby mohli být milováni. Milujeme je bez ohledu na to, jací jsou. Dokonce, i když jsou nepříjemní! Soucítíme s kriminálníky, že považují zločinecký život za svou nejlepší volbu.

 

5) Opakování: to podstatné z prvních setkání studijní skupiny DRH

– Stres a neefektivní způsoby jeho utišení – – ! pro opomenutí přesunuto na příště!

 

Tímto je oficiální část „u“ konce. Než bude ukončena, je potřeba poděkovat.

Tedy co říci na závěr? Gloria in Excelsis Deo! Neboli – Nejvyšší Sláva Bohu!
Za to že:

  1. Je přítomen Julo, který nezištně každý týden, ikdyž s námi dnes není on-line připojený, předává učení podané Dr. Hawkinsem!
  2. Že Honza může být součástí této studijní skupinu DRH, a zejména díky jeho partnerce, která toto všechno, z jednoho průměrného úřednického platu, po celou dobu víceméně umožňuje…
  3. Existují dárci, kteří svými peněžními dary naši skupinu podporují.

Jen díky spolupráci nás všech už fungujeme 95 týdnů.

Děkuji vám!

 

Zahajujeme Neoficiální část setkání:

Neoficiální část:

 

6) Odezvy a Odpovědi (67) na setkání z 15. srpna/augusta 2022.

– Odezva od Miriam – na poslední on-line setkání;

– Odezva od Igora – o Boží Přízni – vyjasnění a záznam videa;


Ad  Odezva od Miriam – na poslední on-line setkání

Miriam napsala:

Ahojte všetkým,…Miriam niečo len k poslednej on-line prednáške (subjektívny pohľad)…..ale k odozve Adama a odpovedi Ivana…Darom Dr Hawkinsa bolo pristupovať ku všetkým a ku všetkému s láskyplnou prísnosťou…. (tak to vníma Miriam)….Akákoľvek odozva, ktorá prichádza je odozvou, ktorá čaká nejakú odpoveď….sme tu pravdepodobne aj preto…Adekvátnu odpoveď, v ktorej sa necituje učenie DR Hawkinsa, by mohol dať len samotný DR. Hawkins. Keďže DR Hawkins nie je medzi nami, odpoveďou na samotnú odozvu môže byť len samotné učenie DR Hawkinsa………..posledná odozva (od Adama) bola prijímaná, tak ako bola prijímaná …s rôznymi dodatkami a pre Miriam neodôvodneným strachom o narušenie oddanosti celej skupiny……(to je jej subjektívny pohľad)……..oddanný žiak učenia Dr Hawkinsa nevidí hrozbu v nikom ani v odozve…..odpoveďou na odozvu môže byť napr. odkaz na odsek, kapitolu a láskyplne mu vysvetliť, že je potrebné to čítať do nekonečna (podľa Julovho prekladu do blba), až do kým to nepochopí (ani Miriam to doteraz možno nepochopila)……..znalosť týchto viet je potrebná…a to je ten učiteľ, ktorý ich pozná a vie ich aj pri odpovediach použiť…..predsa odpovede sú už napísané v knihe Dr Hawkinsa, Julom preložené……….je lepšie niekomu nevysvetľovať, že nemá pravdu, ale radšej to vysvetliť prečítaním pravdy v textoch od DR Hawkinsa…………….tak aj odozva Adama týkajúca sa spochybnenia metodiky Jula v tom, že dával dôraz na neustále opakovanie viet (do blba)……….veď stačila jednoduchá odpoveď a to odpoveď Dr Hawkinsa z originálu knihy „I“, 2003 od Dr Hawkinsa, zo strany XXVI – Postup na dosiahnutie takého vysokého stavu vedomia bod 33. Na základe tohto rozhodnutia vznikne oddanosť k disciplinovanosti účinkovať v živote s neoblomným a stále prítomným odpúšťaním a láskyplnosťou a to bez výnimky, teda ku všetkému, čo prichádza do nášho vedomia.To, že „stále prítomným“ je pre Miriam jasné a zreteľné, to je mať v hlave stále prítomne odpúšťanie, mať to stále na pamäti, teda furt….možno by toto Adam pochopil, možno nie…..a keby to nepochopil, tak by to nepochopil…….Odpoveď na odozvu, zdá sa, by mala byť postavená na vetách DR. Hawkinsa….jednoznačne a jasne….neurážať sa, že niekto si dovolil spochybňovať Julov postup, ale jasne citovať, prečo je dôležité opakovanie viet, no preto, že má ísť o stále prítomný stav odpúšťania a láskyplnosti….a pre niekoho, aby to mal neustále v pamäti, je prospešné si to opakovať….. S pozdravom Miriam

Odpověď: Děkujeme Miriam, Honza to vidí podobně, i Julo parafrázuje, že i boxer musí soka neustále búchať do brucha, kým mu nepadne hlava, aby ji mohol trefit a aby mu v ní na chvíli zhaslo. Tedy v našem případě, aby nám to docvaklo.
Proto není potřeba více odezvu komentovat, jen texty opakovat do blba, kým nám trkne. V duchu jednoduchého schématu – vědět – dělat – být.

Do doby, než se vrátí Julo, a snad se někdy vrátí, budeme hodně pracovat ze záznamy z minulých setkání – v zásobníku jich máme přes 90 a vkládat do setkání čtení Julem připravených textů. Julovy odpovědi na odezvy nebo dotazy zachytit na video a další týden ve skupině odvysílat, nebo přečíst textovou odpověď. Julovy odpovědi čerpají z učení Dr. Hawkinse.

 

Ad – Odezva od Igora – o Boží Přízni;

Igor měl domácí úkol. Najít, co je to Boží přízeň. Nápověda se skrývala také v B2K11.16.

Igor nebyl během vysílání ve skupině přítomen.

Video s předtočeným Julem:

 

7) Informace k on-line, i osobním, setkáváním a ke stránkám hawkins.support od Honzy.

  • Pokud zatím nedostáváte emailem avíza o nadcházejících událostech a jejich tématech a chcete tyto emaily dostávat, napište mi na: macto@gmail.com.
  • Na stejný email můžete psát i odezvy a dotazy.
  • Registrace a obnovování hesel na stránkách hawkins.support již jsou funkční, kdo tam nejste zaregistrovaný/á a máte možnost – zaregistrujte se.
  • Protože na stránkách hawkins.support prozatím není priorita pro zprovoznění automatického rozesílání nových příspěvků, a jsme rádi, že fungují automaty pro dvoufázovou registraci a obnovování hesel, proto pro zasílání upozornění je nutno žádat emailem.
  • Podzimní osobní setkání ve Střílkách se bude konat v termínu: 16.-18.9. – září, septembra 2022. Je tu možnost se setkat již o den dříve, na předsetkání. Je to určeno těm, co mají možnost přijet už ve čtvrtek večer. Oficiální program bude začínat až v pátek večer, náplň předsetkání bude jen přátelskou diskuzí a spočinutí v kruhu stejně zaměřených, případně zapojením se do přípravy hlavní části setkání.

Na stránkách hawkins.support v oddíle Osobní setkání je stránka s informacemi o osobním setkání ve Střílkách a pro přihlášení se na toto setkání.

Setkání bude skvělou příležitostí navázání nových přátelství díky podobně naladěným účastníkům.

Náplní setkání budou videa s Dr. Hawkinsem, které Julo nadaboval a snad ještě nadabuje do slovenštiny a jejich následná dovysvětlení.

Julo přislíbil svoji on-line účast a každé video vsadí do rámce, tak, aby mohlo být správně uchopeno. Průběh setkání se nebude on-line vysílat a vše zůstane za zdmi zámku ve Střílkách. Protože to nebude on-line sdílené, Julo se připojí ke skupině.

 

8) Doplnění k minulému setkání a na věci, které se týkají studijní skupiny DRH.

– Záznam videa s vysvětlením Jula, které se vztahuje na úryvek k meditaci a závěr minulého setkání.

 

9) Otázky a odpovědi na cokoliv – pro lepší uchopení učení DRH.

 

KONEC – po vyčerpání témat neoficiální části.

 

Nabízíme záznam celého on-line setkání:

 

 

https://drive.google.com/file/d/1TEF3wazgmhgRiNG4G-c3BpAjPdlNmcVx/view?usp=sharing