Mapa vědomí s podrobnými charakteristikami jejich úrovní představené Julem na setkání ve Střílkách a Jakubovanoch

JULO: To sú úseky textov, čo mám, hovoril som viac, a trochu v inom poradí. 
Videozáznamy jsou na konci textů.

Střílky_Jakubovany 9/2021_Úrovne_Vedomia

Korelace úrovní vědomí ve vztahu ke štěstí, zaměstnanosti, pocitu chudoby, života a kriminality:

Môžeme Sa Sami Odhadnúť.

.20.  Chcem byť od HANBY až neviditeľným, zvesím hlavu, konám tak, aby si ma nevšimli, a odplazím sa ľudom z očí, mám pocit poníženosti, mám malé sebavedomie, ktoré maskujem perfekcionizmom, prehnanosťou, morálnou extrémnosťou, netoleranciou. Zdravie mi neslúži, nie som na tom emocionálne a psychologicky dobre. Život a veci sú biedne. Som nesmelý a utiahnutý, a vyjadrené cudzím slovom, introvert. Som krutý na seba, a na iných. Často mám vážnu mentálnu chorobu, a z to vychádza, že často až paranoicky podozrievam, tvrdím výmysly, a stratil som kontakt s každodennou normálnou realitou života, takže konám neprimerane k spoločenskej situácii. Spoločnosť ma považuje za vyšinutého. Som náchylný na krutosti a bizarné kriminálne činy.

 

.30.  Som chudák, na ktorom všetci sedia, a to je ich VINA, a tak mi je jasné, že som obeťou, proti ktorej sa všetci spikli. Život a veci sú podlé. Ale ja nie som na vine – oni sú na vine, a z toho mám pocit obvineného. Viem, že chyby, a to vo všetkom, sú u iných, pretože ja som bez chýb. Mávam síce niekedy aj výčitky svedomia. Niekedy dávam sebe a iným telesnú bolesť, a to mi prináša potešenie. Sústavne ma postihujú nejaké nešťastia. Vidím, že ľudia páchajú hriechy, ktoré sa im určite nedajú odpustiť, a najväčší hriešnici si zasluhujú trest smrti. Privádzajú ma až do zúrivosti. Tých, ktorí som mnou nesúhlasia, treba zničiť a aj snáď pozabíjať. Konám ničivo. Ak som reportér, píšem o tom dokonca aj články do novín. Tí, ktorí hovoria o nejakom odpúšťaní, čo neviem čo je, musia byť na hlavu spadnutí. Jasne som emocionálne zarytý.

.50.  Všetko vidím beznádejne, aj teraz, aj do budúcnosti. Život a veci sú beznádejné. Žijem v chudobe, a v zúfalstve. Mám pocit zúfalstva. Nemám ani energiu na to, aby som použil prostriedky, ktoré sú poruke. Nemôžem si pomôcť. Nádej ma opustila. Som plný emócií, ktoré z toho pramenia. Čumím do steny. Ako konám? Nekonám, inými slovami, konám tak, že som to vzdal. Jedným slovom, APATIA. Neviem, že spoločnosť ma pociťuje ako záťaž, lebo sústavne potrebujem prítok energie od druhých. Nie že by som sa aktívne zabil, ale potichu pasívne zomriem. Neviem, že iba zásah zvonku ma z tohto vytiahne.

.75.  Okolo mňa je všetko smutné. Samý SMÚTOK. Akoby som sústavne prehrával, mal bolestné straty, a je mi jasné, že sú samozrejme súčasťou života. Ak niečo stratím, je to samozrejme nenahraditeľné. Som v depresii, v žiale, v smútku. Život a veci sú tragické. Mám v sebe pocit ľútosti a s ňou aj výčitky svedomia. Konám skľúčeno. Ani sa mi nechce jesť. Neviem, že keď sa ale na mňa niečo traumatické navalí, rozplačem sa, začnem jesť, a mám šancu sa z tejto energie dostať.

.100.  Čo ma poháňa konať je STRACH. Svet je nebezpečný a ohrozuje ma. Život a veci sú hrozivé. Je mi to jasné. Je plný nástrah. Vidím to predsa každý deň v televízii, aké nebezpečenstvá číhajú na každom rohu. Z toho mám pocit úzkosti. Kupujem si veci, potrebné na svoju záchranu. Moju neistotu prejavujem aktivitami, žiarlivosťou, bezpodmienečnými požiadavkami na iných, ale viac pritom konám utiahnuto. Som obklopený podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. Ľahko podlieham machináciám iných, som zmanipulovateľný. Duševne sa nevyvíjam a mám duševné zábrany. Uverím politikom a podnikom, že to, čo robia, je pre moje dobro a moju záchranu. Neviem, že svet všedných ja podporuje v ľuďoch strach, lebo ľudia sa dajú ľahko v tomto stave zmanipulovať a dá sa im kadečo predať a nahuckať. A nevidím, že bez pomoci zvonku nie som schopný sa dostať z tejto energie a preto podvedome volím vo voľbách tých, ktorí ‘samozrejme’ strach prekonali, lebo tí ma určite z neho vyslobodia.

.125.  Mám veľa energie, a preto stále niečo chcem a za tým sa naháňam. Jedným slovom, je vo mne CHCENIE. Ženiem sa, aby som mal; mal veci, postavenie. Hrabem a som chamtivý. A chcem toho samozrejme ešte viac. Mám pocit prahnutia za vecami. Keď to konečne dostanem, už mám pripravené ďalšie, a ďalšie, čo potrebujem. Keď nedostanem to, za čím idem, tak život a veci prinášajú sklamanie. Svet je jednoducho nedoprajný. Sledujem reklamy. Stojím si za svojím, pretože ja veci vidím správne. Neviem sa prestať naháňať za svojimi víziami chcencov, akými sú upútavanie pozornosti na seba, peniaze, prestíž, sexuálne uznanie, šéfovanie, a som vlastne chcencami očarený, a som nimi lapený, konám adiktívne. Neviem, že sú pre mňa vlastne dôležitejšie ako samotný môj život, ako u adikta. Nikdy toho nemám dosť. Neviem, že vlastne ja veci nevlastním, ale oni vlastnia mňa; a že ak sa mi niečo nepodarí, a nahnevá ma to, mám šancu sa začať oslobodzovať. Dokonca mi raz môže trknúť, že to naháňanie ma vlastne trvalo neuspokojuje a tým mám šancu sa z objatia tejto energie vymaniť. Je to ťažké, či až nemožné, si to vlastne uvedomiť, pretože svet všedných ja politikov a obchodníkov podporuje v ľuďoch žiadostivosť mať, lebo ľudom sa dá ľahko v tomto stave kadečo popredať.

.150.  Zo sklamania nedosiahnutia chcencov som naHNEVaný. Neviem, že moje sklamanie vychádza z prehnaného pripisovania dôležitosti chcencom/=túžbam,a teda podkladom môjho hnevu sú moje nedosiahnuté túžby, ináč povedané, chcence. Som spravodlivo rozhorčený, podporujem vojny. Môj hnev vedie k pocitom nenávisti. Som nestály, nebezpečný, nevrlý, výbušný. Ľahko skĺznem do násilníctva, dokonca aj k nenávisti. Mám tendenciu byť zatrpknutý a pomstivý. Často: rád poukazujem na nespravedlnosti, rád sa hádam, som chtivý do bitky, konám agresívne, pretože život a veci sú proti mne. Rád sa súdim. Kazí mi to môj život, nakoľko sa tak správam v každodennom živote. Avšak niekedy poukážem a bojujem aj za sociálne nespravedlnosti. Neviem, že môj hnev teda môže, občas, viesť aj ku kladným zmenám v spoločnosti a nie je iba k ničeniu.

.175.  Na rozdiel od pocitov ľudí doteraz opísaných sa cítim výborne. Neviem, že tento môj pocit je však výborný iba v porovnaní s doteraz opísanými stavmi, a nie s vyššími stavmi, o ktorých ale neviem. Rád strkám ľudom pod nos svoje ťažko nadobudnuté výsledky, ku ktorým som sa dopracoval. Predsa môžem mať na to svoju HRDOSŤ, ktorá vedie k pocitu pohŕdania niktošov. Sústavne si dávam pozor, a to je namáhavé, a obraňujem sa, aby som bol v norme, ktorú som dosiahol, a na ktorú som hrdý. Jednoducho povedané, život a veci sú náročné. Neuvedomujem si, že môj pocit výbornosti je založený na mojom schválení okolím, a ak sa mi schválenie nedostane, upadnem. Teda cítim sa dobre len ak veci stíham. A stíhať musím, ináč vkĺznem do nenávisti, alebo sa budem chcieť prepadnúť od hanby a neviditeľne sa odplaziť. Preto si nemôžem pripustiť chyby, konám arogantne, konám nafúknuto. Z toho vyplývajú moje zábrany pre môj ďalší duchovný vývoj. Konám nafúknuto, ako opica bijúca sa do pŕs, lebo si myslím, že som dosiahol viac, ako druhí, ktorí ale na mňa sústavne útočia. Ľahko ma nahuckajú na náboženskú vojnu, politický terorizmus, fanatizmus. Vidím veci čierno-bielo.

.200.  Ešte si neuvedomujem, že som nabral ODVAHU sa začínať vymaňovať zo stavov, ktoré nepodporujú život. Som schopný a mám v sebe rozhodnosť začať veci skúmať, začať snáď vidieť odtiene, veci dosiahnuť, čeliť nepriaznivosti osudu, efektívne a s odvahou. Jedným slovom, život a veci sú uskutočniteľné. Život sa mi zdá vzrušujúci, vyzývajúci, stimulujúci, a to ma vedie konať s vervou, že sa to dá. Mám ochotu skúšať nové veci. Som schopný sa naučiť nové zručnosti v práci. Som ochotný sa učiť a duchovne začať rásť. Som schopný stáť strachu zoči-voči, a aj som schopný pozrieť sa na svoje charakterové nedostatky. Z toho mám pocit sebauistenia. Čo iní nazývajú a považujú za prekážky, ja považujem za povzbudenia, hoci stále mám svoju pravdu, a som presvedčený, že príčiny udalostí, ktoré sa mi prihodia, ako aj mojich problémov, sa nachádzajú mimo mňa, že ja nie som ich tvorcom. Zo sveta okolo mňa ťahám toľko energie, koľko aj do sveta dávam, takže už nie som na obtiaž, ako som bol, keď som bol v nižších úrovniach.

.250.  Uvedomujem si, že niektoré moje problémy vychádzajú z mojich stanovísk, a som schopný konať tak, že stanoviská postupne uvoľňujem, upúšťam od nich, a preklenovávam ich. Snáď aj nemusím mať niekedy pravdu a dokonca aj niekedy priznám, že nemám pravdu. Ale stále som presvedčený, že podstata diania, ktoré ma zasahuje, ako aj mojich problémov, sa nachádza mimo mňa, že ja nie som ich tvorcom. Keď niečo robím, alebo chcem, a nevyjde to, viac-menej je to v poriadku, teda som NEUTRÁLNY, takže nie som až tak citovo závislý na výsledku ako predtým. Veci robím primerane, ale nie viac ako treba. Viem sa prispôsobiť. Moje zážitky z prehier, obáv, a sklamaní nepociťujem ťažko. Mám pocit dôvery o živote, lebo ako bude, tak bude, vždy nejako bude. Keď nie je po mojom, už to nepociťujem ako porážku, ustráchanosť, alebo sklamanie. Začínam byť vnútorne sebavedomý, a viem to. Nenechám sa len tak jednoducho zastrašiť. Nemám v sebe potrebu niekomu niečo dokazovať. Žijem život vlastne v pohode a mám pocit celkovej spokojnosti a bezpečia, a tak život a veci sú prijateľné. S ľuďmi ľahko vychádzam a ľudia ľahko vychádzajú so mnou. Ľudia sa mnou cítia neohrození, v bezpečí, a v poriadku sa so mnou kamarátiť. Nemám záujem sa uchyľovať k sporom, poukazovať prstom na niekoho vinu, a dokonca nemám záujem ani o nejaké životné súťaženia. Aj emocionálne som viac-menej v pohode, a v podstate ma veci nerozhadzujú. Môj prístup je prístup bez posudzovania a je z akéhosi nadhľadu. Neposudzujem, a tým si ani neprajem rozkazovať iným, ako sa majú správať. A z toho vidieť, že si cením slobodu, nuž a preto je mi ťažšie rozkazovať, čo si mám myslieť.

.310.  Viem, že môj životný pokrok je rýchly. Prekonal som vnútorný odpor k životu a mám pocit optimizmu do života. Začal som byť v myslení ozaj otvorený, takže vidím, že iní majú svoje pravdy. Ale stále si myslím, že zdroj toho, čo sa mi prihodí, ako aj zdroj mojich problémov, sa nachádza mimo mňa, že ja nie som ich tvorcom. Viem, že mám otvorené dvere k akoby automatickému úspechu, ako aj k spoločenskému a aj ku ekonomickému, takže život a veci sú nádejné. Veci doťahujem a konám s vedomým úmyslom viac ako primerane a preto je môj úspech bežný v každom mojom úsilí. Šanca, že by som bol nezamestnaný, je malá, a to aj preto, že je vo mne OCHOTA zobrať akúkoľvek, pre druhých ponižujúcu, prácu, ako napríklad prácu v oblasti služieb, teda obsluhovanie iných. Som z tých, ktorých v zamestnaní vyberajú na postup. Som zaviazaný sa zúčastňovať, a začínam byť naozaj otvorený nápadom. Nepotrebujem sa pretvarovať v tom, že som naozajstne milý a ochotný iným pomáhať. Prispievam nielen k svojmu dobru ale aj k dobru spoločnosti. Svoje vnútorné nedostatky som ochotný a schopný riešiť, a preto nemám nejaké veľké zábrany pri učení, som výborným študentom. Nakoľko som už dávno zanechal hrdosť, som vo svojich postojoch, pocitoch, a myslení, samoopravný, a som schopný sa učiť od druhých. Keď ma stretne nepriazeň osudu, som schopný z nej vyhupnúť a poučiť sa z nej. Som vo svojom vnútri sebavedomý, a toto moje sebavedomie je podporované kladnou odozvou od spoločnosti. Som hlbokým zdrojom moci pre spoločnosť.

.350.  Nepovažujem sa za obeť diania tohto sveta a teda vidím, že príčiny diania a udalostí, ktoré sa mi prihodia, ako aj mojich problémov, sa nachádzajú vo mne, že ja s tým niečo mám. Viem, že nič mimo mňa ma nerobí šťastným, teda ja som zdrojom a tvorcom svojho pocitu šťastia, ako aj lásky, a viem, že som schopný žiť v súlade s prúdom života, nech ma život hocikam odveje. Jednoducho život a veci sú súladné, tak ako sa odvíjajú. Teda som životne flexibilný a je to z mojej strany PRIJATIE života, aký je. Čiže som schopný sa zapájať so životom tak, ako veci prichádzajú, bez toho aby som ich zaškatuľkovával. Pri porovnaní z predchádzajúcim stavom mi trklo veľa vecí a pociťujem v sebe veľkú premenu. Konám tak, že beriem za seba zodpovednosť, teda nevyhováram sa. Som citovo, teda emocionálne, pokojný. Počul som, že je niečo ako zdanlivosť vnímania, nepopieram ju, a začínam sa podľa toho aj správať. Mám snahu pozerať sa na veci z nadhľadu, a snažím sa vidieť celkový obraz. Jednám s vyváženosťou, proporčnosťou, primeranosťou. Nemám záujem sa zaoberať tým, či ja, alebo niekto iný má, alebo nemá vo veci pravdu. Ale mám záujem vyriešiť záležitosti a hľadám postup, čo so zádrheľmi robiť. Niečo ako ‘idúc dopredu’. Vôbec nie som ustráchaný prijať zložitú či náročnú prácu. Už nie som v nadvláde krátkodobých cieľov, ale prevládajú dlhodobé ciele. Moja sebadisciplína a moje majstrovské zručnosti sú výrazné. Nedám sa nachytať, a iní ma nevedia rozhasiť, lebo ma nezaujímajú, nejaké hádania, konflikty, námietky, opozície. Skôr mám pocit odpúšťania. Vidím, že ostatní ľudia majú presne také isté práva ako ja, teda cením si rovnoprávnosť. Som viac-menej na iných nediskriminujúci. Zahrňujem iných, teda iných nevylučujem a neodmietam.

.400.  Tým, že som prestal byť otrokom svojich emócií, dostal sa u mňa do popredia INTELEKT, rozumné racionálne konanie. To je vlastne to, čo som dosiahol, keď som sa dostal na túto úroveň. Hľadám ďalšie vedomosti a vzdelávam sa. Som teraz schopný jednať so symbolmi a s nimi abstraktne konať, premieľať ich v hlave, usporadúvať obrovské množstvá informácií, porozumieť im, a na ich základe sa rýchlo a správne rozhodovať. Život a veci dávajú zmysel. Vidím prepletanosť vzťahov medzi pozorovaným, odtiene a skoro nebadané rozdiely vo veciach. Som vysoko efektívny v technických veciach. Mám pocit chápania. Dá sa povedať, že všeobecne toto je úroveň poprednej vedy, poprednej medicíny, klasických Nobelových cien, štátnikov (na rozdiel od politikov), ako napríklad Einstein, Freud, Roosevelt, ktorí mali veľký vplyv na spoločnosť. A teraz o inom: Niektorí hovoria, že vraj mám aj nedostatky, ale ja o nich vôbec neviem. Že vraj som taký domotaný z toho obrovského toku informácií, ktoré mi víria hlavou, že vlastne neviem, čo znamenajú. Som týmto tokom údajov tak očarovaný, že si z nich vytváram kadejaké koncepty, idei, a teórie, ale pritom mi že vraj ujde podstata a nerozpoznám kritické miesta v zložitých veciach. Ľudovo sa to povie, že kvôli stromom vraj nevidím les. Proste mudrovanie sa jaksi stane podvedome mojím cieľom. Na základe môjho rozmýšľania a mudrovania viem, že niektoré pozorovania a pravdy sú objektívne, a niektoré sú subjektívne. A že vraj tomu tak nie je? A keď pozorujem udalosti okolo seba, či vo svete, je mi jasné, že jedna vyplýva a je následkom druhej. A niektorí, padnutí na hlavu, tvrdia, že tomu tak nie je! A ešte naviac mi niektorí tvrdia, že vraj sa rozumom nedá dopracovať k pravde. Tí pojedli jedovaté huby!

.500.  Okolo seba vidím milotu a LÁSKU {SRDEČNOSŤ}, podobne ako 0.4% obyvateľstva na svete. Ale nie je taká láska, aká je každodenne ukazovaná a opisovaná v masmédiách a s akou som, s veľmi veľkou pravdepodobnosťou, vyrastal. Nie je to silná emocionalita, nie je to príťažlivosť ku iným, nie je to pripútanosť, nie je to vlastníctvo, nie je to šéfovanie iným, nie je to závislosť na niekom, nie je to spojené s erotikou, s novotou, s pôžitkami. Nie je prechodná a meniaca sa podľa vonkajších okolností. Takto opísaná láska, po prerušení jej podporujúcich vonkajších podmienok, vyúsťuje väčšinou do nenávisti, podľa čoho je zrejmé, že to nebola láska, o akej hovoríme na tejto úrovni. Slovo láska, na tejto úrovni, znamená môj trvajúci a nemenný stav. Ako je to možné? Pretože nie je u mňa podmienená podnetmi z vonku, a teda úplne jasne viem, že vychádza zo mňa. Z môjho srdca, a z čírosti a bezúhonnosti mojich motívov, nie ako činnosť myslenia. Som milý a láskavý, lebo som milý a láskavý, bez ohľadu na skoro všetko dianie okolo mňa. Mám pocit úcty a rešpektu k veciam a ľuďom, a tým som stále viac a viac odpúšťajúci, pestovateľsky starostlivý, podporujúci. Život a veci sú blahosklonné. Nezaujímam stanoviská, takže môžem byť takmer stále láskavý aj k tým, ktorí veci vidia ináč ako ja. Do svojej lásky zahrňujem všetkých, vrátane seba samého. V tzv. ‘situáciách’ podporujem to, čo je pozitívne, namiesto toho, aby som napádal negatívne, inými slovami konám s nevyčerpateľnou pozitivitou. Vlastne, rozpúšťam negativitu tým, že ju dávam do iného svetla, namiesto toho, aby som na ňu útočil. Ostaní hovoria, že ich povznášam. Viem rozpoznať podstatu zložitých vecí, ktorá mi predtým unikala. Viem sa zaostriť na samotnú podstatu veci, a nezamotávam sa v detailoch. Jednám teda z celkovosťou danej veci, a nie s jej podrobnosťami. Viem vidieť veci zo širšieho rámca, či časového alebo samotného diania. Pri prvom pohľade na vec som schopný vidieť, o čo ide, a to bez toho, aby som musel o veci najprv mudrovať. Raz som súhlasil si nechať zmerať v mozgu výskyt akéhosi hormónu endorfínu, ktorý ľudia nazývajú hormónom šťastia, alebo prirodzeným vnútorným opiátom, a ukázalo sa, že mi merateľne zaplavoval mozog. Teraz som naozaj trvalo šťastný. Nechválim sa tým.

.540.  Už nie som takmer stále láskavý aj k tým, ktorí veci vidia ináč ako ja a ku skoro všetkému dianiu okolo mňa. Už som láskavý, bezpodmienečne, úplne bez akýchkoľvek, čo i najmenších, stanovísk, očakávaní, podmienok. Dokážem byť v láske súbežne s veľa ľuďmi. Konám s nevyčerpateľnou ohľaduplnosťou. Som nekonečne trpezlivý, nikdy ma nič nevyvedie z miery, a dokonca aj pri trvalejších nepriazniach osudu. To vedie k tomu, že sústavne mám pocit pokoja, takže život a veci sú dovŕšené. Svet vidím ako výnimočne krásne a dokonalé tvorenie, a ako výraz lásky a božstva. Cítim, akoby som sa začínal zlučovať s božou vôľou, ktorej moc akoby vykonávala zázraky. Je mi však jasné, že tieto zázraky nie sú mojou zásluhou, ale sú prejavom tejto energie. Dianie vecí vidím, akoby sa dialo v súhre a bez akejkoľvek námahy. Moja RADOSTINAPLNENOSŤ nevyplýva z toho, že veci sa dejú tak, ako akože by som si prial, ale z každého okamihu mojej existencie – pocit radostinaplnenosti sprevádza každú moju činnosť, ktorá je v prvom rade zameraná v prospech sveta. Samozrejme, že táto radostinaplnenosť vychádza zo mňa, a teda vôbec nie je závislá na dianí okolo mňa. Nemám problém sa dlho na niekoho pozerať a nemusím pritom sklopiť oči. Počul som, že duchovné 12násť krokové skupiny sú založené na radostinaplnenosti, ktorá prináša uzdravenie. Takisto som počul, že som v spoločnosti svätcov, duchovných uzdravovateľov, pokročilých duchovných študentov. Ľudia okolo mňa hovoria, že mám na nich, svojou prítomnosťou, výrazný vplyv. Počul som, že tí, ktorý prežili svoju klinickú smrť, za často dostanú do tohto energetického poľa.

.600.  Iný hovoria, že som vraj osvietený, tak ako jeden z desiatich miliónov. Atď…

.700-1000.  nepopsatelné.

Život a věci jsou:

Mám pocit:

Konám:

Pro věřícího Bůh je:

Záznamy videa: