12. Ostrá Hrana Britvy: Zostávať na Vrchole Vlny

Pre českú a slovenskú on-line skupinu <hawkins.support>
Nasledujúce preložil a vyčačkal Julo z angl. orig.: Dr Dávid R Hawkins, „Discovery of the Presence of God“, 2006, str. 122-123

 

Ostrá Hrana Britvy: Zostávať na Vrchole Vlny 02

Svedok/pozorovateľ je nepretržitá duchovná zamyslenosť. Javy sa objavujú a miznú. Človek musí neustále vzdávať túžbu tieto javy prežívať, alebo túžbu „ťažiť“ zo zážitku samotného prežívania.

Je možné si všimnúť, že pocity a myšlienky vzchádzajú a opadávajú ako vlny. Očakávať budúcnosť je výsledkom snahy ju ovládať a to na základe strachu. Strach, diktovanie a očakávanie sú spojené so sústredením sa na prednú časť vlny prežívania. Na rozdiel od toho, držať sa zubami-nechtami myšlienok a pocitov, čo i na 1/10nu sekundy po vyvrcholení vlny, znamená sústrediť sa na minulosť a držať sa jej. Zaostriť sa treba na vrchol samotnej vlny ako sa práve začína prevaľovať do tej 1/10,000vej sekundy otvorenej clony ‘prežívania’. Rozpoznanie tohto ‘priestoru’ je možné vnútornou kvalitou vedomia/uvedomovania si, ktorá nepodlieha oneskoreniu. Nie je možné to uskutočniť dojmami vnímania {teda medzi myšlienkami}, pretože dojmy vnímania sa pohybujú presne takou istou rýchlosťou ako myšlienkové pochody.

Uvedomovanie si/Vedomie sa nachádza tesne pod alebo, inými slovami, pred funkciou diváka/pozorovateľa. Je tiché a nehybné, rovnako ako je obloha alebo samotný priestor. Vzdaním sa očakávania, držania sa vecí, hľadaním rozkoše, alebo vyhýbaním sa nepríjemnostiam, zaostrenie zostáva nepretržite v strehu a to na vrchol prchavého okamihu, úzkom ako je ostrie britvy. V tomto strehu, uvažovanie a predstavivosť postupne ustúpia a tým odhalia, že pole, z ktorého vyvierajú, je aktivované žiadostivosťou a zámerom samotného myslenia myslieť. Ak sa pozornosť a záujem presunie z obsahu na pozorovateľa/svedka, zistí sa, že pozorovateľ/svedok (…) je nelineárnou, neosobnou kvalitou, ktorá je primárna, vrodená a nezávislá..

Hoci sa táto meditácia/nepretržitá duchovná zamyslenosť môžu spočiatku zdať zvláštne a ťažkopádne, lenže nakoľko sú v súlade s vôľou a Božou energiou, časom sa bez odporu stanú normálnymi. Ak si pozorované javy neželáme, a ani im nekladieme odpor, a ani si ich neceníme ako „naše“, tak začnú ustupovať a nakoniec opadnú. Následne je každý jav, už pri vzchádzaní, odovzdaný Bohu, a tichý zdroj energie, ktorý tak veľmi chce myslieť a prežívať, je odhalený. Aby sme mu odobrali energiu, je iba potrebné odovzdať túžby Bohu. {nech si On s tým poradí}.

Predchádzajúce z angl. originálu: Dr Dávid R Hawkins, „Discovery of the Presence of God“, 2006, str. 122-123

Total Page Visits: 37 - Today Page Visits: 1