Kapitola 2. Opätovné zaradenie sa do všedného života

05 Preložil a vyčačkal Julo pre českú & slovenskú on-line skupinu <hawkins.support>
Dr Dávid R Hawkins, Kniha 2: ‘Oko Ja-Bytia, Pred Ktorým Nie Je Nič Zatajené’

 

DRH používa neobvyklú štylizáciu, v kombinácii s ním vymyslenými slovíčkami, a pozície slov v jeho vetách vyjadrujú ich závažnosť. Z dôvodu zachovania tohto DRH zámeru, Julo sa rozhodol byť mu verný, a preklady pripomínajú spleť neštandardných štylizácií, a nesprávnej interpunkcie, použitej na oddelenie viacnásobných myšlienok v jedinej vete. Keby sa bol DRH chcel vyjadrovať ináč, tak by to bolo ináč, a Julov preklad by sa dal čítať ako beletria. Pri čítaní, namiesto tvrdenia si ‘to nesedí’, Julo doporučuje klásť si otázku, ‘Čo je potrebné vo mne zmeniť, aby mi to sedelo?’
.

KAPITOLA 2

Opätovné zaradenie sa do všedného života

 

 {DRH pokračuje v téme z kapitoly 1, čo je opis ‘pohľadu’ na svet z úrovne vedomia Ja-Bytia

a toto v nasledujúcom strieda s popisom svojich skúsenosti, po naučení sa opätovne žiť vo všednom svete}

 

  1. Svet dojmov vnímania bol nadradený niečím iným. Identita, teda stotožňovanie sa s tým, čo si človek o sebe myslí čo je, prešla zo stotožňovania sa s obmedzeným, ‘osobným’ všednýmja, do neobmedzeného rámca. Všetko bolo premenené, a odhalilo nádheru, dokonalosť, lásku a nevinnosť. Každého tvár vyžarovala svetlo vnútornej nádhery. Každá rastlina sa odhalila ako umelecké dielo. Každý predmet bol dokonalou sochou.
    .
  2. Všetko existuje bez námahy v stave v akom sa práve nachádza, a všetko sa odohráva v súladnej súhre. Zázračnosť je sústavná. Detaily života zázračne a spontánne zapadajú do seba. Energia Božej Prítomnosti bez námahy dosahuje zdanlivo nemožné a prináša javy, ktoré by všedný svet považoval za zázračné.
    .
  3. Existovalo obdobie niekoľkých rokov, počas ktorých spontánne a s pravidelnosťou nastávali javy, bežne považované za nadprirodzené (siddhis). Bežnými boli: jasnovidectvo, {teda schopnosť vnímania javov neprístupných piatim bežným zmyslom}; proroctvo, {tedaschopnosť vedieť čo sa udeje}; telepatia, {teda schopnosť komunikovať ináč než piatimi bežnými zmyslami}; a psychometria, {teda schopnosť odhaliť predošlých vlastníkov nejakého predmetu a údaje o ňom}. Automatická bola znalosť toho, čo si ľudia mysleli a čo cítili, predtým ako prehovorili. Božia láska prevládala ako organizujúca moc, a bola stále-prítomným javiskom, na ktorom sa odohrávali všetky javy.
    .

Fyzické, hmotné telo

  1. Extrémne silná energia prúdila dohora po chrbtici a chrbte, a do mozgu, kde sa uvelebila na tom mieste, kam bola nasmerovaná pozornosť. Následne táto energia prešla dolu po tvári, a do oblasti srdca. Táto energia bola skvostná a niekedy vytekala z tela von, do sveta, kde bola ľudská tieseň.
    .
  2. Raz, keď som šoféroval po odľahlej ceste, energia začala prúdiť zo srdca, v smere mojej jazdy, za najbližšiu zákrutu. Odtiaľ táto energia prúdila do miesta, kde sa práve stala automobilová nehoda. Táto energia mala liečivý účinok na každého, koho obklopila. Po malej chvíli sa zdalo, že táto energia si splnila svoj účel a zrazu prestala. O zopár kilometrov ďalej, po tej istej ceste, sa začal opakovať ten istý jav. Opäť, príjemná a skvostná energia prúdila z oblasti srdca, a opäť išla v smere mojej jazdy, asi dva kilometre, za inú zákrutu. Tam sa práve stala ďalšia nehoda. Dokonca sa ešte stále točili kolesá na aute. Táto energia sa vlievala do cestujúcich. Bolo to, ako keby to bolo prostriedkom pre nejakú anielsku energiu, doručujúcim ľuďom v núdzi – tým, ktorí sa modlili.
    .
  3. Inokedy, táto liečivá prítomnosť nastala počas prechádzky ulicou v Chicagu. Tentoraz sa energia vlievala do skupiny mladých mužov, ktorí sa práve zberali do bitky. Ako ich táto energia obklopila, pomaly začali ustupovať a začali sa uvoľňovať a smiať. Začali sa rozchádzať, a vtedy tok energie prestal.
    .
  4. Energetická aura, ktorá vyvierala z Božej Prítomnosti, mala nevyčerpateľnú pôsobivosť. Ľudia chceli sedieť v jej blízkosti, pretože v tom energetickom poli samovoľne vošli do stavu blaženosti alebo do vyššieho stavu vedomia, a zažili onen pocit Božej lásky, radosti a uzdravovania. V nej sa rozrušení ľudia upokojili a sami seba uzdravili.
    .
  5. Telo, ktoré som predtým považoval za ‘moje’ sa teraz uzdravilo z rôznych chorôb. Kupodivu nastala schopnosť vidieť bez nosenia okuliarov. Zrakové postihnutie si vyžadovalo od dvanástich rokov trifokálne okuliare. Schopnosť vidieť bez okuliarov, dokonca aj na diaľku, sa dostavila znenazdajky bez varovania a bola príjemným prekvapením. Keď sa to stalo, vzniklo poznanie, že senzorické schopnosti zmyslov sú funkciou samotného vedomia a nie tela. Potom sa vrátila spomienka na zážitok, keď som bol ‘von z fyzického tela’, počas ktorého schopnosť vidieť a počuť sprevádzala ‘éterické’ telo a vôbec nesúvisela s fyzickým telom, ktoré bolo o niečo ďalej a na inom mieste.
    .
  6. Zdalo sa, že telesná choroba bola vlastne výsledkom negatívnych presvedčení, a že telo by sa vlastne mohlo doslova zmeniť následkom zmeny týchto presvedčení. Človek ozaj podlieha iba tomu, čo uchováva v mysli. (Spoločne si môžeme všimnúť, že mnoho ľudí sa zotavilo zo skoro každej choroby známej ľudstvu tým, že nasledovali duchovné cesty.)
    .
  7. Zdanlivo zázračné vlastnosti a schopnosti Božej energie a javy, ktoré priniesla, boli prirodzené tomuto energetickému poľu a v žiadnom prípade neboli osobné. Nastávali spontánne a zdalo sa, že sú vyvolávané nejakou potrebou niekde vo svete.
    .
  8. Bolo tiež zaujímavé, že mnohí všední ľudia, ktorí boli svedkami týchto javov, sa s nimi vysporiadávali ich popieraním a tak vlastne odblokovali to, čoho sa práve stali svedkami, pretože sa to javilo ako úplne vymknuté z rámca dojmov vnímania ega a jeho presvedčenia, čo je, a čo nie je možné. Pri dopytovaní sa ľudí na tieto javy, títo pohotovo vykonštruovali nejaké odôvodnenia, podobne ako pacienti, ktorí boli zhypnotizovaní a doslova vyrábajú nejakú prijateľnú odpoveď na otázku žiadajúcu vysvetlenie ich správania sa kvôli posthypnotickému naprogramovaniu. Na rozdiel od toho, ľudia, ktorí boli dostatočne duchovne vyvinutí, prijali výskyt zázračných javov bez komentára, ako keby boli všednou súčasťou ich života.
    .
  9. Po zásadnej premene úrovne vedomia, Božia Prítomnosť určuje všetko konanie a udalosti. Natrvalo pozmenené vedomie zapustí korene a stane sa nepretržite prítomným vo svojom pokoji a tichu, aj keď pritom telo rozpráva a funguje vo svete. Aby bolo umožnené fungovanie v rámci sveta, v priebehu rokov sa s úsilím vyvinie schopnosť zamerania sa na rozmanité úrovne vedomia, a to podľa momentálnej potreby. Ak sa mu to dovolí, tichý Mier úplne prevládne a prinesie stav tichej, nekonečnej radosti. Stiahnutím záujmu z vonkajšieho sveta a všedností dojmov vnímania, prevládne nekonečný stav blaženosti, a je možné ho oslabiť iba intenzívnou sústredenosťou sa na všedný svet. Ja-Bytie je mimo času a formy, a v jeho rámci existuje schopnosť možnosti pre všedné vedomie zároveň fungovať tak, aby to sedelo všednému svetu.
    .
  10. Bolo obtiažné považovať svet všedného vnímania za skutočný a brať ho vážne. Viedlo to ku viac-menej trvalej schopnosti pozerať sa na svet z humorného hľadiska. Všedný život sa zdal byť nekonečnou komédiou, takže dokonca aj samotná serióznosť sa javila humornou. Bolo potrebné potláčať prejavy zmyslu pre humor, pretože pre niektorých ľudí bol neprijateľný, nakoľko takýto ľudia boli príliš hlboko ponorení do sveta dojmov vnímania a jeho negatívnosti.
    .
  11. Zdá sa, že väčšina ľudí má osobný záujem udržiavať si negatívnosť sveta dojmov vnímania, a odoláva ju zanechať a nahradiť ju uvedomovaním na vyššej úrovni. Zdá sa, že ľudí dostatočne uspokojuje ich nekonečný hnev, zatrpknutosť, výčitky svedomia a sebaľútosť, a tak sa aktívne bránia posunu do úrovní ako sú porozumenie, odpúšťanie alebo súcit. Zdá sa, že negatívnosť prináša dostatočné zadosťučinenie, aby sa uchovával jej spôsob myslenia, ktorý je očividne nelogický a vypočítavý; podobne ako politici prekrúcajúci pravdu, len aby získali hlasy voličov, alebo trestní prokurátori potláčajúci dôkazy nevinnosti obžalovaného, len aby dosiahli odsúdenie.
    .
  12. Po zrieknutí sa týchto ‘ziskov’ z negatívnosti sa svet stane sústavne prítomnou intenzívnou nádherou a dokonalosťou, a láska prevláda v každom výraze života. Zo všetkého sála svetelnosť a vyžaruje zo seba radosť zo svojej Božej podstaty, pričom je táto radosť dávaná najavo vyžarovaním cez svoju stále prítomnú bezforemnú existenciu, ktorá je vyjadrená vo svete dojmov vnímania ako forma. Už nieto ďalšej potreby čokoľvek ‘vedieť’, pretože už nieto potreby viac vedieť, nakoľko človek vlastne je Všetko-Čo-Existuje. Myseľ vo svojom všednom stave proste iba vie ‘o’ veciach. Avšak to už nie je viac potrebné, keď človek je Všetkým-Čo-Môže-Byť. Identita Ja-Bytia, ktorá nahradila predošlý pocit všedného ja, nie je deliteľná na časti či rozkúskovateľná. Nič nie je vylúčené z jej absolútnej celistvosti a z jej Spolupatričnosti. Ja-Bytie sa stalo Podstatou, nie odlišnou od podstaty čohokoľvek. V nedualite nieto ani toho, kto vie, a ani to, čo treba vedieť, nakoľko obe sa stali jedným a tým istým. Nič nie je neúplné. Vševedúcnosť je seba-dokončenosť, {teda nieto otázok, odpovedí, vlastníctva, očakávaní, času, nedokončenosti …}. Nieto túžby za ďalšou sekundou prežívania, ktoré poháňa všednú myseľ, ktorá, táto myseľ, z okamihu na okamih, sústavne pociťuje nedokončenosť.
    .
  13. Pocit dokončenosti prevláda {aj} pri fyzických zmysloch. Túžba a očakávanie zmiznú, a potešenie vychádza zo samotnej činnosti. Pretože vnímanie času sa zastavilo, nieto pociťovania časovej postupnosti udalostí, ktoré treba očakávať alebo oľutovať. Každý okamih je celistvý a úplný, sám o sebe. Stav ‘bytia’ nahradzuje všetok zmysel pre minulosť, prítomnosť alebo budúcnosť, takže nieto čo očakávať alebo sa snažiť usmerňovať. Toto je neoddeliteľná súčasť hlbokého stavu mieru a kľudu. Všetky potreby a chcenia prestanú so zastavením akéhokoľvek vnímania času. Božia Prítomnosť, so svojím nekonečným kľudom, vytlačila všetky mentálne a emocionálne aktivity. Telo sa samo od seba udržuje v chode, stane sa proste ďalším majetkom prírody, a funguje odozvami na tok okolností. Nič sa nepohne, a nič nekoná, nezávisle od celého vesmíru. V absolútnom súlade – všetko žije, v ňom sa pohybuje, a má svoju existenciu v absolútnej dokonalosti, nádhere a súladnej súhre Všetkého-Čo-Je.
    .
  14. Motivácia, ako pohnútka konania, zmizla. Životné javy nabrali inú dimenziu a boli pozorované tak, ako keby človek bol v inom svete. Všetko sa deje samo od seba v stave vnútorného kľudu a ticha, a spúšťa sa láskou, ktorá sa prejavuje ako vesmír a všetko, čo je v ňom. Nádhera života vyžaruje zo všetkého ako nekonečná radosť a šťastie, nekonečne mierumilovná a mimo emócií. Boží mier je taký úplný a nevyvrátiteľný, že neponecháva žiaden priestor pre túžby alebo chcenia. Dokonca prestal existovať aj koncept ‘niečo prežívať’. V dualite máme toho, kto prežíva, a oddelene od neho máme predmety prežívania. V nedualite je táto predstava nahradená staním sa jednoliatym Všetkým-Čo-Je, takže nieto oddelenosti v čase, priestore, alebo v subjektívnej skúsenosti medzi tým kto prežíva a tým čo sa prežíva.
    .
  15. V nedualite vlastnej Uvedomeniu nieto dokonca ani časovej postupnosti a Uvedomenie nahrádza prežívanie. Už nieto prežívania ‘okamihov’, pretože existuje iba sústavné Teraz, ako nepretržitá Sústavnosť. Pohyb sa prejavuje ako keby bol spomalený, ako keby zamrzol mimo času. Nič nie je nedokonalé. Vlastne, nič sa nehýbe a ani sa nemení; žiadne udalosti sa vlastne nekonajú. Dá sa vidieť, že namiesto časovej postupnosti je všetko v stave vzchádzania, a že všetka forma je iba prechodným kvázi-javom, vymysleným dojmami vnímania a pozorovacích návykov myslenia. Čo sa vlastne deje je, že všetko vzniká ako prejav nekonečných možností vesmíru. Všetkého stupne vývoja sú dôsledkom podmienok, ale nie sú týmito podmienkami zapríčinené. Prejav do formy nastáva v dôsledku priaznivých podmienok na ich prejav, pričom javy zmien sú vlastne výsledkom všedným ja náhodne zvoleného bodu pozorovania.
    .
  16. Z pohľadu oddelenosti a rozkúskovania Všetkého-Čo-Je všedným ja sa zdá, že existuje rozmanitosť, ale z hľadiska všade-prítomnosti súbežných rozmanitostí existuje iba jediná ‘vec’, a to je Jednoliatosť Všetkého-Čo-Je. Všade-prítomnosť odrovná všetky pozostatky zdanlivosti vnímania, či oddelenosti, alebo rozmanitosti. V skutočnosti neexistuje ani jeden z týchto stavov. Neexistuje ani ‘tu’ ani ‘tam’; neexistuje ani ‘teraz‘ ani ‘potom‘; neexistuje ani ‘minulosť’ ani ‘budúcnosť’; neexistuje ani ‘dokončené’, ani ‘nedokončené’ a takisto nie je ani ´stávanie sa´ v tom, čo už je nevyvrátiteľne existujúce samo od seba. Samotný čas je svojvoľne zvolené stanovisko pozorovania, ako je aj rýchlosť svetla. Naše zvyčajné pokusy opísať vesmír je možné vidieť nie ako opis vesmíru, ale namiesto toho ako opis svojvoľne zvolených bodov pozorovania v priestore, a vlastne ako ukážku, sťaby mapu, spôsobu práce všednej mysli.
    .
  17. To, čo sa vlastne opisuje nie je objektívny, sám o sebe existujúci vesmír, ale proste iba kategórie myšlienkových pochodov mysli, a štruktúry a spôsoby jej časovo postupného, teda chronologického, spracovávania. Obmedzenie vedy je teda už vopred predurčené obmedzeniami dojmov vnímania sveta duality. Zdanlivosť vnímania je samo-limitujúca v tom, že môže iba vedieť ‘o’ veciach, namiesto naozaj vedieť, čo je možné výlučne iba pri ‘staní sa’ tou vecou. Od vedy sa neočakáva, že prekročí obmedzenia zdanlivosti vnímania, a nemala by byť ani obviňovaná za to, že sa jej to nedarí. Veda nás môže iba doviesť k prahu Uvedomenia, ktoré nie je vôbec závislé na dojmoch vnímania. V praxi to vyzerá tak, že veda sa postupne vyvíja vedeckou intuíciou, ku ktorej sa až následne hľadajú dôkazy a logické vysvetlenia. Tieto intuitívne nápady bežne nazývame kreativitou, ktorá pozastavuje logiku a dodáva samotnému procesu energiu. Takže je to objavovanie, ktoré je naozajstným hnacím náhonom vývoja spoločnosti.
    .
  18. V stave Uvedomovania myseľ utíchla. Logické alebo časovo za sebou nasledujúce myšlienky prestali a namiesto nich nastúpilo ticho a kľud, a sústavné odvíjanie všetkého bez akejkoľvek námahy, a prezentácia všetkého v podobe zjavenia. Poznanie sa odvíja samo od seba, a Božskosť Všetkého-Čo-Je sa v tichosti leskne v popredí ako úplne samozrejmá a žiarivá. Všetko predstupuje v úplne dokončenom a sústavnom odhaľovaní. Nie je potrebné hľadať alebo nadobúdať, pretože všetko je už v stave svojej nevyvrátiteľnosti a dokončenosti. Všetko akože dianie sa koná samo od seba.
    .
  19. Nieto konateľa v pozadí za konaním, nakoľko všedné ja, tá mýtická bytosť, o ktorej človek vždy predpokladal, že je prameňom zážitkov, zmizla a rozpustila sa do absolútnej Jednoliatosti vesmíru. Ja-Bytie, svojou nevyvrátiteľňosťou a dokončenosťou, predchádza a nachádza sa mimo všetkých svetov, vesmírov alebo času, závisiace na ničom a zapríčinené ničím. Ja-Bytie je mimo existenciu, nepodlieha existencii ani neexistencii, počiatku ani koncu, času ani priestoru. Nedá sa ani zaradiť do konceptov ‘je’ a ‘nie je’. Ja-Bytie nie je ani prejavené ani neprejavené, a je mimo akýchkoľvek poňatí, na ktoré by mohli poukazovať akékoľvek takéto kategorizácie konceptov.
    .
  20. Schopnosť vôbec nejako ‘normálne’ fungovať vo svete všedného prežívania zážitkov si vyžadovalo niekoľko dôležitých prispôsobení sa. Medzi ‘sférami’ duality a neduality je plynulosť, pričom nedualita infiltruje všetku dualitu. Obmedzenie v ‘sfére’ duality je vlastne záležitosťou uvedomovania. Táto obmedzenosť uvedomovania, ako sa zdá, je dôsledkom smeru zamerania sa.
    .
  21. Ľudské bytosti sú videné ako nevinné kvôli ich extrémnej neuvedomelosti a nevedomia svojej reality. V tomto stave sú ľudské bytosti poháňané svojimi získanými programami a mylnými predstavami svojich presvedčení. Zároveň z nich vyžaruje čistota ich ducha, ako ich vrodená nádhera.
    .
  22. Ak použijeme súčasné názvoslovie, dá sa povedať, že ľudia sú riadení svojimi ‘softvérovými programami’, ktorých existenciu si neuvedomujú. Každá osoba je v procese vývoja vedomia, pričom niektorí sú v tom pokročilejší než druhí. Každá osoba vyjadruje odvíjanie sa vedomia za iných podmienok, a preto majú rozmanité úrovne prejavu. Je to ako keby každá osoba bola lapená v nejakej úrovni vedomia a nemôže pokračovať na ďalšiu úroveň bez súhlasu, rozhodnutia a prijatia vôľou. Táto vrodená nevinnosť je zrejmá pri porovnaní osoby akoby bola počítačovým hardvérom, a jej činy a presvedčenia boli softvérom. Hardvér nie je ovplyvnený softvérovými programami a slepo ich vykonáva bez toho, aby si uvedomoval ich významnosť alebo dôsledky ich spustenia. Klasicky sa tieto nevedomé softvérové programy nazývajú ‘karma’.
    .
  23. Stav, v ktorom všední ľudia konajú, nepoukazuje na nejaký morálny priestupok alebo chybu, ale jednoducho predstavuje možnosti polí vedomia pri ich prejavovaní sa prostredníctvom každého živého tvora. Keď sa to tak vezme, v skutočnosti nieto ani ‘dobrého’ ani ‘zlého’, a je zrejmé, že všetko konanie nesie so sebou následky. V pozadí za zrejmými rozdielnosťami je vlastne iba skutočnosť vyžarovania z jediného Ja-Bytia ako zdroja života, nachádzajúca sa vo všetkom, čo žije; každá bytosť žije v momentke tohto okamihu, čo je všetkým, čo vlastne je za hranicou jej všedného uvedomovania.
    .
  24. V nedualite nemôže ani v jednom momente nastať niečo ako ‘problém’, ‘konflikt’ alebo ‘utrpenie’. Tieto všetky sú následkom očakávania nasledujúceho okamihu alebo pripomínaním si minulosti. Zdá sa, že ego je zrodené zo strachu, a jeho účelom je mať pod kontrolou nasledujúci okamih prežívania a zaručiť svoje prežitie. Ako keby pendlovalo medzi strachom z budúcnosti a ľútosťou nad minulosťou; a túžba, ako aj pocit času, ktorý sa odráža na konaní, pramení z mylnej predstavy nedostatku. S pocitom dokončenosti túžba prestáva. Tie bytosti, ktoré sú presvedčené, že podliehajú smrti, sa boja o svoje prežitie, a tak podliehajú predstave času a mylným predstavám príčinných súvislostí.
    .
  25. Keď sa obvyklé motivácie v živote odbúrali, život nevyžadoval žiadne úsilie. Čo predtým bolo osobnosťou ktorá ‘usmerňovala’ správanie sa, sa teraz stalo akousi náchylnosťou, ktorá ako keby vedela napodobňovať všedné správanie sa zo spomienok na ne, avšak teraz jej sústavný tok pramenil z iného zdroja. Čo sa predtým považovalo za osobné, bolo v tomto stave jasne neosobné. Predovšetkým, Ja-Bytie akosi nemohlo samo seba vysvetliť ostatným. To, čo pre toto Ja-Bytie bolo realitou – skalopevnou a definitívnou – znelo v slovnom podaní všedným ľuďom teoreticky alebo filozoficky, nakoľko chápanie týchto ľudí bolo riadené ich získanými ideami a ich časovo postupnými myšlienkovými pochodmi; čo sa všednej osobe javilo ako mystické, bola jednoducho konkrétna, subjektívna realita. Bolo potrebné vynaložiť úsilie na obnovenie všedných myšlienkových pochodov, aby sa umožnila slovná komunikácia. Ja-Bytie je mimo samotného vedomia, ale môže svojím vyžarovaním spustiť vo vedomí schopnosť vyjsť von zo stavu blaženosti ku bežnej svetskej činnosti. Láska sa stáva jediným motivátorom pre pokračovanie fyzickej existencie.
    .
  26. Počas prekračovania na vyššiu úroveň vedomia telo pociťovalo značnú záťaž, ako keby nervový systém musel zvládať viac energie, než na ktorú bol stavaný. Z nervových vlákien v tele bol pocit ako keby boli poriadne našponovanými drôtmi, rozpálenými vysokonapäťovou energiou a prúdom. Toto vyžadovalo presťahovanie sa z veľkomesta, a s tým súvisiacim spôsobom života na východnom pobreží, do malého mesta na západe krajiny, ktoré v priebehu rokov prilákalo ľudí oddaných nematerialistickému, duchovne orientovanému životu. Teraz mohla meditácia nahradiť bežnú činnosť, a navrátila sa blaženosť, čo sa prejavilo v jednoduchom striedmom životnom štýle, a to iba preto, lebo tu nebolo ani potrieb, ani chcení. Boli časy, keď sa dokonca zabudlo aj jesť, akoby telo bolo veľmi okrajové či akoby ani nebolo. Človek by mohol prejsť popred zrkadlo a byť prekvapený, že je v ňom dokonca nejaký telesný odraz. Nebolo záujmu o udalosti vo svete, a tento stav, ktorý trval asi 10 rokov stiahnutia sa zo všedného fungovania vo svete, bol potrebný na zladenie sa s duchovným stavom Ja-Bytia, ktorý nahradil predchádzajúce, všedné vedomie.
    .

{DRH vysvetľuje objav ‘svalového’ testovania} 

  1. Jednou z vlastností tohto stavu Uvedomenia bola schopnosť rozlíšiť väčšie významnosti v rámci javov, než ako bývali bežne pozorované. Toto viedlo k nápadu použiť zaujímavý klinický prístup tzv. svalového testovania z kineziológie, ktorý odhalil chýbajúci článok a premostenie medzi mysľou a fyzickým telom, a medzi prejaveným a neprejaveným. To, čo je neviditeľné, sa teraz ľahko dalo spraviť viditeľným. Tento klinický jav preklenul autonómny nervový systém alebo akupunktúrny systém ako vysvetlenie spojenia medzi dušou a telom. Bolo zrejmé, že odozva svalového testu vznikla z nelokálnosti všetko-a-všade infiltrujúceho vedomia, a jej doterajšie obmedzenie len na vyšetrovanie konkrétnych telesných problémov, teda lokálnych javov, bolo jednoducho prejavom obmedzenia zdanlivosti vnímania vyšetrujúcich alebo výskumníkov.
    .
  2. Hoci je to len vďaka nedualite, že o dualite sa dá povedať, že dualita existuje, svalové testovanie bolo najľahším a najpraktickejším spôsobom, ktoré umožnilo využiť tento poznatok. Stalo sa jasným, že človek vlastne môže ociachovať rozličné energetické polia jednotlivých úrovní vedomia a zoradiť ich do hierarchickej stupnice; a ak im priradíme číselné hodnoty, tak tieto číselné hodnoty doslova potvrdzujú úrovne vedomia, ako boli od nepamäti klasicky opísané.
    .
  3. Najprekvapujúcejším výrazom tohto poznatku bola jeho schopnosť okamžite zaevidovať rozdiel medzi pravdou a falšou. Táto vlastnosť sa vymykala času a priestoru a obchádzala ľudskú psychiku a mysle všetkých zúčastnených. Bola všeobecnou vlastnosťou vedomia, tak isto, ako je všeobecnou vlastnosťou protoplazmy reagovať na podnety. Protoplazma reaguje mimovoľne na škodlivé alebo prospešné podnety a navzájom ich rozlišuje. Odtiahne sa od toho, čo je v rozpore so životom, a je priťahovaná k tomu, čo život podporuje. Akoby rýchlosťou blesku, svaly v tele ochabujú za neprítomnosti pravdy; zostávajú silnými za prítomnosti pravdy alebo toho, čo podporuje život.
    .
  4. Všetko na svete, vrátane myšlienok, konceptov, námetov a predstáv vyvoláva odozvu, na ktorú sa dá poukázať ako na pozitívnu alebo negatívnu. Odozva nie je obmedzená časom, priestorom, vzdialenosťou alebo osobným názorom.
    .
  5. Týmto jednoduchým nástrojom, presnú povahu všetkého vo vesmíre, v akejkoľvek dobe, bolo možné vysvetliť a zdokumentovať. Všetko, čo existuje a čo kedy existovalo, bez výnimky vyžaruje zo seba frekvenciu a chvenie, a tým zanecháva trvalý záznam v neosobnom poli vedomia, ktorý je možné vystopovať a stiahnuť si týmto testom, použitím samotného vedomia.
    .
  6. Vesmír bol odhalený; tajomstvá už neboli viac možné. Bolo zrejmé, že {Lk 12:7} ‘každý jeden vlas na hlave’ je možné, a sa ozaj dá spočítať, a že {Mt 10:29} ‘ani jediný vrabec nespadne na zem bez povšimnutia’. Že ‘všetko bude odhalené’ sa stalo skutočnosťou.
    .

{DRH uvádza dodatok ku svalovému testovaniu uvedeného vo svojej prvej knihe Moc Oproti Sile} 

Moc Oproti Sile

  1. Metodika testovania sa skúšala na doslova tisícoch testovateľov, aj individuálne, aj v skupinách. Výsledky sa v celku zhodovali, a to bez ohľadu na vek alebo mentálny stav testovateľov. Použitia tohto objavu svalového testovania boli zrejmé v oblastiach klinickej aktivity, vo výskume a v oblasti duchovných učení.
    .
  2. Objavy, ktoré nasledovali, boli zaznamenané v knihe ‘Moc Oproti Sile’, ako aj v postgraduálnej doktorskej práci, PhD., publikovanej pod názvom ‘Kvalitatívna a Kvantitatívna Analýza a Kalibrácia Úrovní Ľudského Vedomia’. Cieľom získania doktorátu bolo pridanie dodatočnej dôveryhodnosti a vedeckého potvrdenia k objavom, ktoré neboli vysvetliteľné všednou ľudskou logikou alebo v rámci obmedzení newtonovských príčinných súvislostí.
    .
  3. Hoci je číselná stupnica vedomia logaritmická a prezentovaná v číslach, polia vedomia na ktoré sa odvoláva sú nelineárne a mimo newtonovského modelu chodu sveta a vesmíru. Stupnica poskytuje spojivo medzi poznaným a nepoznaným, medzi prejaveným a neprejaveným, medzi dualitou a nedualitou. Hodnota tohto testovacieho nástroja bola taká obrovská, že mnoho ľudí, keď po prvý krát objavili túto prácu, upadlo do šoku z neplatnosti svojho modelu reality. To, že ktokoľvek môže okamžite kdekoľvek rozpoznať pravdu o hocikom, o hocičom alebo o všetkom, situovanom hocikde v čase alebo priestore, je obrovský skok, a môže spočiatku pôsobiť znepokojujúco na vlastný zmysel pre realitu. Všetci si myslia, že sú úplne od všetkého oddelení, a že ich myšlienky sú súkromné.
    .
  4. Jednou cennou črtou tohto výskumného nástroja bolo, že mohol byť použitý na overenie pravdivosti a platnosti svojho vlastného výskumu a experimentálnej práce. Takže v knihe ‘Moc Oproti Sile’, ako aj v tejto knihe, bola každá strana, odsek, veta, dodatok, zvrat a kapitola ociachované. Kniha, v jej celistvosti, bola tiež ociachovaná a bolo zistené, že sa pohybuje v oblasti 800 {v anglickom originály!}, z čoho sa usudzovalo, že energia samotnej knihy dokáže úspešne zabezpečiť svoje vlastné šírenie a prenos svojho obsahu. Tak sa aj stalo, samo od seba, bez reklamy alebo marketingu. Rozšírila sa do iných krajín a kontinentov a bola preložená do iných jazykov. Vyústilo to do rozsiahleho záujmu a jej distribúcie, a je používaná študijnými skupinami na vysokých školách, univerzitách a vo výskumných oddeleniach.
    .
  5. Na Mape Stupnice Vedomia (viď Dodatok B) úroveň 600 naznačuje prekročenie z duálneho sveta zdanlivosti vnímania, do neduálneho sveta, ktorý je bez zdanlivosti vnímania. Dosť zaujímavé je, že svalový test a samotná odozva kalibrujú na 600. To znamená, že väčšina ľudí nemôže chápať pravú podstatu tohto svalového testu, hoci každý, ktorý spĺňa nevyhnutné podmienky na testovanie, sa môže naučiť ho prakticky používať.
    .
  6. Záujem o knihu ‘Moc Oproti Sile’ prišiel hlavne z radov duchovne zameraných ľudí a skupín, ako aj z radov liečiteľov a tých, ktorý majú záujem o štúdium samotného vedomia. Hoci táto kniha popisuje skutočne veľmi hlboké výhody aplikácie testovania v mnohých oblastiach všedného ľudského života, doteraz bol veľmi malý záujem z tých oblastí spoločnosti, ktoré by mohli okamžite a vo veľkej miere mať úžitok z používania tejto metódy. Spoločnosť ešte čaká na objavenie jej hlbokých výhod.
    .

KONIEC 2. Kapitoly

 

Total Page Visits: 170 - Today Page Visits: 1