Kapitola 2. Opätovné zaradenie sa do všedného života

Předchozí část: Kapitola 1. Božia Prítomnosť

 

08 Preložil a vyčačkal Julo pre českú & slovenskú on-line skupinu <hawkins.support>
Dr Dávid R Hawkins, Kniha 2: ‘Oko Ja-Bytia, Pred Ktorým Nie Je Nič Zatajené’

DRH používa neobvyklú štylizáciu, v kombinácii s ním vymyslenými slovíčkami, a pozície slov v jeho vetách vyjadrujú ich závažnosť. Z dôvodu zachovania tohto DRH zámeru, Julo sa rozhodol byť mu verný, a preklady pripomínajú spleť neštandardných štylizácií, a nesprávnej interpunkcie, použitej na oddelenie viacnásobných myšlienok v jedinej vete. Keby sa bol DRH chcel vyjadrovať ináč, tak by to bolo ináč, a Julov preklad by sa dal čítať ako beletria. Pri čítaní, namiesto tvrdenia si ‘to nesedí’, Julo doporučuje klásť si otázku ‘Čo je potrebné vo mne zmeniť, aby mi to sedelo?’ Julove študijné pomôcky sú v {…}.

KAPITOLA 2

Opätovné zaradenie sa do všedného života

 {DRH pokračuje v téme z kapitoly 1, čo je opis ‘pohľadu’ na svet z úrovne vedomia Ja-Bytia  a toto v nasledujúcom strieda s popisom svojich skúsenosti, po naučení sa opätovne žiť vo všednom svete}

 

.2.1.     Svet dojmov vnímania bol nadradený niečím iným. Stotožňovanie sa s tým, čo si človek o sebe myslí, čo je, prešlo zo stotožňovania sa s obmedzeným, ‘osobným’ všedným ja, do stotožňovania sa s neobmedzeným rámcom. Všetko bolo premenené, a odhalilo nádheru, dokonalosť, lásku a nevinnosť. Každého tvár vyžarovala svetlo vnútornej nádhery. Každá rastlina sa odhalila ako umelecké dielo. Každý predmet bol dokonalou sochou.

.2.2.     Všetko existuje bez námahy v stave v akom sa práve nachádza, a všetko sa odohráva v súladnej súhre. Zázračnosť je sústavná. Detaily života zázračne a spontánne zapadajú do seba. Energia Božej Prítomnosti bez námahy uskutočňuje zdanlivo nemožné a prináša javy, ktoré by všedný svet považoval za zázračné.

.2.3.     Bolo obdobie niekoľkých rokov, počas ktorých sa spontánne a s pravidelnosťou vyskytovali javy, bežne považované za nadprirodzené (sidhi). Bežnými boli javy ako jasnovidectvo, {teda schopnosť vnímania javov neprístupných piatim bežným zmyslom}; proroctvo, {teda schopnosť vedieť čo sa udeje}; telepatia, {teda schopnosť komunikovať ináč než piatimi bežnými zmyslami}; a psychometria, {teda schopnosť odhaliť predošlých vlastníkov nejakého predmetu a údaje o tom predmete}. Automatická bola znalosť toho, čo si ľudia mysleli a čo cítili, predtým ako prehovorili. Božia láska prevládala ako organizujúca moc, a bola stáleprítomným javiskom, na ktorom sa odohrávali všetky javy.

Fyzické, hmotné telo

.2.4.     Mimoriadne silná energia prúdila dohora po chrbtici a chrbte, a do mozgu, kde sa uvelebila na tom mieste, kam bola nasmerovaná pozornosť. Následne táto energia prechádzala nadol po tvári, a do oblasti srdca. Táto energia bola skvostná a niekedy vytekala z tela von, do sveta, kde bola ľudská tieseň.

.2.5.     Raz, keď som šoféroval po odľahlej ceste, sa táto energia začala vylievať zo srdca, v smere mojej jazdy, za najbližšiu zákrutu. Odtiaľ sa táto energia vliala do miesta automobilovej nehody, ktorá sa práve stala. Táto energia mala liečivý účinok na každého, koho obklopila. Po malej chvíli ako keby si táto energia splnila svoj účel a zrazu prestala. O zopár kilometrov ďalej, po tej istej ceste, sa začal opakovať ten istý jav. Opäť sa príjemná a skvostná energia vylievala z oblasti srdca, a opäť išla v smere mojej jazdy, asi dva kilometre, za inú zákrutu. Tam sa práve stala ďalšia nehoda. Dokonca sa ešte stále točili {na aute} kolesá. Táto energia sa vlievala do cestujúcich. Bolo to, ako keby to bol prostriedok pre nejakú anielskú energiu, ktorý vysiela ľuďom v núdzi – tým, ktorí sa modlili.

.2.6.     Inokedy sa táto uzdravujúca prítomnosť objavila počas prechádzky ulicou v Chicagu. Tentoraz sa energia vliala do skupiny mladých mužov, ktorí sa práve zberali do bitky. Ako ich táto energia obklopila, pomaly začali ustupovať a začali sa uvoľňovať a smiať. Začali sa rozchádzať, a v tom okamihu tok energie prestal.

.2.7.        Energetická aura, ktorá vyvierala z Božej Prítomnosti, mala nevyčerpateľnú pôsobivosť. Ľudia chceli sedieť v jej blízkosti, pretože v tom energetickom poli sa samovoľne dostávali do stavu blaženosti či do vyššieho stavu vedomia, a zažívali onen pocit Božskej lásky, radosti a uzdravovania. V ňom sa narušení ľudia upokojili a sami seba uzdravili.

.2.8.     Telo, ktoré som predtým považoval za ‘moje’ sa teraz uzdravilo z rôznych chorôb. Kupodivu nastala schopnosť vidieť bez nosenia okuliarov. Postihnutý zrak si vyžadoval od dvanástich rokov trojohniskové {trifokálne} okuliare. Schopnosť vidieť bez okuliarov, dokonca aj na diaľku, sa dostavila znenazdajky bez varovania a bola príjemným prekvapením. Keď sa to stalo, vzniklo poznanie, že senzorické schopnosti zmyslov sú funkciou samotného vedomia a nie tela. Potom sa vrátila spomienka na zážitok, keď som bol ‘von z fyzického tela’, počas ktorého schopnosť vidieť a počuť sprevádzala ‘éterické’ telo a vôbec nesúvisela s fyzickým telom, ktoré bolo o niečo ďalej a na inom mieste.

.2.9.     Zdalo sa, že telesná choroba bola vlastne výsledkom negatívnych presvedčení, a že telo by sa vlastne mohlo doslova zmeniť následkom zmeny týchto presvedčení.

Človek ozaj podlieha iba tomu, čo uchováva v mysli.

(Je všeobecne známe, že mnohí ľudia sa zotavili zo skoro každej choroby, ktorú ľudstvo pozná, tým, že nasledovali duchovné cesty.)

.2.10.    Zdanlivo zázračné vlastnosti a schopnosti Božskej energie, a javy, ktoré priniesla, boli prirodzené tomuto energetickému poľu, a v žiadnom prípade neboli osobné. Nastávali spontánne a ako keby boli vyvolávané nejakou potrebou niekde vo svete.

.2.11.    Bolo tiež zaujímavé, že mnohí všední ľudia, ktorí boli svedkami týchto javov, sa s nimi vysporiadávali ich popieraním a tak vlastne odblokovávali to, čoho sa práve stali svedkami, pretože sa to javilo ako úplne vymknuté z rámca dojmov vnímania ega a jeho presvedčenia o tom, čo je, {a čo nie je} možné. Pri dopytovaní sa ľudí na tieto javy, títo pohotovo vykonštruovali nejaké odôvodnenia, podobne ako pacienti, ktorí boli zhypnotizovaní a {doslova} vyrábajú nejakú prijateľnú odpoveď na otázku žiadajúcu vysvetlenie ich správania sa {spôsobenom} kvôli posthypnotickému naprogramovaniu. Na rozdiel od toho, ľudia, ktorí boli dosť výrazne duchovne vyspelí, prijímali výskyt zázračných javov bez komentára, akoby {tieto javy} boli samozrejmou súčasťou života.

.2.12.    Po podstatnej premene úrovne vedomia, Božia Prítomnosť určuje všetko konanie a udalosti. Natrvalo pozmenené vedomie zapustí korene a stane sa nepretržite prítomným vo svojom pokoji a tichu, aj keď pritom telo rozpráva a funguje vo svete. Aby bolo umožnené fungovanie v rámci sveta, v priebehu rokov sa s úsilím vyvinie schopnosť zamerania sa na rozmanité úrovne vedomia, a to podľa momentálnej potreby. Ak sa mu to dovolí, tichý Mier úplne prevládne, a prinesie stav tichej, nekonečnej radosti. Stiahnutím záujmu z vonkajšieho sveta a všedností dojmov vnímania, prevládne stav nekonečnej blaženosti, a tento je možné utlmiť iba intenzívnou sústredenosťou sa na všedný svet. Ja-Bytie je mimo času a formy, a v jeho rámci je všedné vedomie možné a schopné súčasne fungovať svetským spôsobom, {teda tak, aby to sedelo všednému svetu}.

.2.13.    Bolo obtiažné považovať svet všedného vnímania za skutočný a brať ho vážne. Viedlo to k akejsi trvalej schopnosti pozerať sa na svet z humorného hľadiska. Všedný život ako keby bol nekonečnou komédiou, takže dokonca aj samotná serióznosť sa javila humornou. Bolo potrebné potláčať prejavy zmyslu pre humor, ktorý niektorý ľudia neboli schopný prijať, nakoľko takíto ľudia boli príliš hlboko ponorení do sveta dojmov vnímania a jeho negatívnosti.

.2.14.    Väčšina ľudí ako keby mala osobný záujem {udržiavať si} negatívnosť sveta dojmov vnímania, a odoláva {túto negatívnosť} zanechať, a nahradiť ju uvedomovaním na vyššej úrovni. Ľudia ako keby čerpali dostatočné uspokojenie zo svojho nekonečného hnevu, zatrpknutosti, výčitiek svedomia a sebaľútosti, a tak sa aktívne bránia posunu do takých úrovní, ako sú porozumenie, odpúšťanie alebo súcit. Negatívnosť ako keby prinášala dostatočné zadosťučinenie na to, aby sa uchovávali {jej} spôsoby myslenia, ktoré sú očividne nelogické a vypočítavé; podobne ako politici prekrúcajúci pravdu, len aby získali hlasy voličov, alebo trestní prokurátori potláčajúci dôkazy nevinnosti obžalovaného, len aby dosiahli odsúdenie.

.2.15.    Po zrieknutí sa týchto ‘ziskov’ {teda zadosťučinení} z negatívnosti, svet sa stane nekonečnou prítomnosťou intenzívnej nádhery a dokonalosti, a láska ovládne celý život. Zo všetkého sála svetelnosť a vyžaruje zo seba radosť zo svojej Božskej podstaty, {pričom je táto radosť dávaná najavo} vyžarovaním cez svoju stále prítomnú bezforemnú existenciu, ktorá sa prejavuje v svete dojmov vnímania ako forma. Už nieto ďalšej potreby čokoľvek ‘vedieť’, pretože už nieto potreby viac vedieť, nakoľko človek vlastne je Všetko-Čo-Existuje. Myseľ vo svojom všednom stave proste iba vie ‘o’ {veciach}. Avšak to už nie je viac potrebné, keď človek je Všetkým-Čo-Môže-Byť. Stotožňovanie sa {s Ja-Bytím}, ktoré nahradilo predošlý pocit všedného ja, nie je deliteľné na časti či rozkúskovateľné. Nič nie je vylúčené z jej absolútnej úplnosti a z jej Spolupatričnosti. Ja-Bytie sa stalo Podstatou, nie odlišnou od Podstaty čohokoľvek iného. V nedualite neexistuje ani spoznávajúci, a ani to, čo je spoznávané, pretože sa stali jedným a tým istým. Nič nie je neúplné. Vševedúcnosť je sebanaplnenie, {teda nieto otázok, odpovedí, vlastníctva, očakávaní, času, nedokončenosti, …}. Nieto túžby za ďalšou sekundou prežívania, ktorá poháňa všednú myseľ, ktorá, táto myseľ, sa z okamihu na okamih, sústavne cíti neúplná.

.2.16.    Pocit úplnosti a dokončenosti prevláda {aj} pri fyzických zmysloch. Túžba a očakávanie zmiznú, a potešenie vychádza zo samotnej činnosti. Pretože vnímanie času sa zastavilo, nieto pociťovania časovej následnosti {pre} udalosti, ktoré treba očakávať alebo oľutovať. Každý okamih je úplný a dokončený, sám o sebe. Stav bytia nahrádza všetok zmysel pre minulosť, prítomnosť, alebo budúcnosť, takže nieto čo očakávať alebo sa snažiť usmerňovať. Toto je neoddeliteľnou súčasťou hlbokého stavu pokoja a kľudu. Všetky potreby a chcenia prestanú so zánikom akéhokoľvek zmyslu pre čas. Božia Prítomnosť, so svojím nekonečným kľudom, vytlačila všetku mentálnu a emocionálnu aktivitu. Telo sa samo od seba udržuje v chode, je proste ďalšou črtou prírody, a funguje odozvami na tok stavu okolností. Nič sa nepohybuje, a nič nekoná, nezávisle od celého vesmíru. V absolútnom súlade – všetko žije, v ňom sa pohybuje, a má svoju existenciu v absolútnej dokonalosti, nádhere a súladnej súhre Všetkého-Čo-Je.

.2.17.    Motivácia, ako pohnútka konania, zmizla. Životné javy nabrali teraz iný rozmer, a človek ich pozoroval tak, ako keby sa nachádzal v inej sfére. Všetko sa deje samo od seba, v stave vnútorného kľudu a ticha, a je aktivované láskou, ktorá sa prejavuje ako vesmír a všetko, čo je v ňom. Nádhera života žiari {zo všetkého} ako nekonečná radosť a šťastie, nekonečne mierumilovná a mimo emócií. Boží mier je taký úplný a totálny, že nieto už po čom túžiť alebo chcieť. Dokonca prestalo aj ‘prežívanie’. V dualite máme toho, kto prežíva, a oddelene od neho máme predmety prežívania. V nedualite je táto {dualiatická predstava} nahradená staním sa {jednoliatym} Všetkým-Čo-Je, takže nieto oddelenosti v čase, priestore, alebo v subjektívnom prežívaní medzi prežívateľom a tým čo je prežívané.

.2.18.    V nedualite Uvedomenia dokonca nieto ani {časovej} následnosti a Uvedomenie nahrádza prežívanie. Už nieto prežívania ‘okamihov’, pretože sa vyskytuje iba sústavné Teraz, {rozumej nepretržitá Sústavnosť}. Pohyb sa javí ako spomalený, akoby pozastavený {‘prebiehajúci’} mimo času. Nič nie je nedokonalé. Vlastne, nič sa nehýbe a ani sa nemení; žiadne udalosti sa vlastne nekonajú. Dá sa spozorovať, že namiesto {časovej} následnosti je všetko v stave vzchádzania, a že všetka forma je iba prechodným kvázi-javom, vymysleným dojmami vnímania a pozorovacími návykmi myslenia.

V skutočnosti {jak to vlastne funguje} je, že všetko prichádza do prejavu, ako výraz nekonečných možností vesmíru.

Všetkého stupne vývoja sú dôsledkom {priaznivých} podmienok {na prejav}, ale nie sú týmito podmienkami zapríčinené.

Prejav {do formy} nastáva v dôsledku {priaznivých} podmienok {na jej prejav}, pričom {sústavnosť vývoja formy, ktorá je mylne považovaná a nazývaná ako} ‘zmena’, je vlastne výsledkom {všedným ja} náhodne zvoleného bodu pozorovania.

.2.19.    Z pohľadu oddelenosti a rozkúskovania {Všetkého-Čo-Je všedným ja} sa zdá, že sa vyskytuje rozmanitosť, ale z hľadiska všadeprítomnosti {súbežných} rozmanitostí, sa vyskytuje iba jediná jedna ‘vec’, a to je Jednoliatosť Všetkého-Čo-Je. Všadeprítomnosť odrovnáva všetky pozostatky zdanlivosti vnímania, týkajúce sa či oddelenosti, alebo rozmanitosti. V skutočnosti sa nevyskytuje ani jeden z týchto stavov. Nevyskytuje sa ani ‘tu’ ani ‘tam’; nevyskytuje sa ani ‘teraz‘ ani ‘potom‘; nevyskytuje sa ani ‘minulosť’ ani ‘budúcnosť’; nevyskytuje sa ani ‘úplné’ {dokončené}, ani ‘neúplné’ {nedokončené}, a takisto sa nevyskytuje ani ´stávanie sa´ v tom, čo je už, a v úplnosti, zjavne existujúce. Samotný čas je svojvoľne zvolené stanovisko pozorovania, ako je aj rýchlosť svetla. Naše zvyčajné pokusy o popísanie vesmíru je možné vidieť nie ako opis vesmíru, ale namiesto toho ako opis svojvoľne zvolených bodov pozorovania {v priestore}, a vlastne ako {ukážku, sťaby} mapu, fungovania všednej mysle.

.2.20.    To, čo sa vlastne opisuje, nie je objektívny, samostatne existujúci vesmír, ale proste iba kategórie myšlienkových pochodov mysle, a štruktúry a spôsoby jej {časovo} následného {, teda chronologického,} spracovávania. Obmedzenosť vedy je teda {už} vopred predurčená obmedzeniami, ktoré {na ňu} uvaľuje dualistický svet dojmov vnímania. Samotná zdanlivosť vnímania je sebalimitujúca v tom, že môže iba vedieť ‘o’ {veciach}, namiesto {naozaj} vedieť {, čo je možné výlučne iba pri ‘staní sa’ tou vecou}. Od vedy sa neočakáva, že prekročí obmedzenosť zdanlivosti vnímania, a nemala by byť ani obviňovaná za to, že to nedokáže. {Veda} nás môže iba doviesť k prahu Uvedomenia, ktoré, {Uvedomenie}, nie je {vôbec} závislé na dojmoch vnímania. V praxi to vyzerá tak, že veda napreduje vedeckou intuíciou, ku ktorej sa až následne hľadajú dôkazy a logické vysvetlenia. Tieto intuitívne nápady bežne nazývame kreativitou, ktorá nahrádza logiku a dodáva samotnému procesu energiu. Takže je to objavovanie, ktoré je ozajstným hlavným pohonom vývoja spoločnosti.

.2.21.    V stave Uvedomenia sa myseľ stala tichou. Logické alebo {časovo} za sebou nasledujúce myšlienky prestali a namiesto nich sa vyskytuje ticho a kľud, a sústavné odvíjanie všetkého bez akejkoľvek námahy, a prezentácia všetkého v podobe zjavenia. Poznanie sa odvíja samo od seba, a Božskosť Všetkého-Čo-Je sa v tichosti leskne v popredí ako úplne samozrejmá a žiarivá. Všetko predstupuje v úplnom, {dokončenom}, a sústavnom odhaľovaní. Nie je potrebné hľadať alebo nadobúdať, pretože všetko už je v stave svojej úplnosti a dokončenosti. Všetko akože dianie sa odohráva samo od seba.

.2.22.    Nieto konateľa v pozadí za konaním, nakoľko {všedné ja}, tá mýtická bytosť, o ktorej človek vždy predpokladal, že je prameňom zážitkov, zmizla a rozplynula sa do absolútnej Jednoliatosti vesmíru. Ja-Bytie, svojou úplnosťou a kompletnosťou, predchádza a nachádza sa mimo všetkých svetov, vesmírov alebo času, závisiace na ničom, a zapríčinené ničím. Ja-Bytie je mimo existencie, nepodlieha ani existencii, ani neexistencii, počiatku ani koncu, času ani priestoru. Nemožno ho ani zahrnúť do súhrnu nápadov ako ‘je’ alebo ‘nie je’. Ja-Bytie nie je ani prejavené ani neprejavené, a je mimo akýchkoľvek poňatí, ktoré by mohli {čo len} naznačovať {akékoľvek} kategorizácie takýchto súhrnov nápadov.

.2.23.    Schopnosť {vôbec nejako} ‘normálne’ fungovať vo svete všedného prežívania zážitkov, si vyžadovala niekoľko závažných prispôsobení. Medzi ‘sférami’ duality a neduality je plynulosť a jednota, pričom nedualita presakuje všetkou dualitou. Obmedzenosť v sfére duality je vlastne záležitosťou uvedomovania. Táto obmedzenosť uvedomovania, ako sa zdá, je dôsledkom {smeru nášho} zamerania sa.

.2.24.    Ľudské bytosti sú videné ako nevinné kvôli ich extrémnej neuvedomelosti, a bezvedomosti svojej skutočnosti. V tomto stave sú ľudské bytosti poháňané svojimi {získanými} programami a mylnými predstavami svojich presvedčení. Zároveň z nich vyžaruje čistota {ich} ducha, ako ich vnútorná nádhera.

.2.25.    Ak použijeme súčasné názvoslovie, dá sa povedať, že ľudia sú riadení svojimi ‘softvérovými programami’, ktorých existenciu si neuvedomujú. Každá osoba je v procese vývoja vedomia, pričom niektorí sú {v tom} pokročilejší než druhí. Každá osoba vyjadruje odvíjanie sa vedomia za iných podmienok, a preto má rozmanité úrovne prejavu. Je to ako keby každá osoba bola lapená v určitej úrovni vedomia, a nemôže pokračovať na ďalšiu úroveň bez súhlasu, rozhodnutia, a dohody vôle. Táto vrodená nevinnosť je {zrejmá} pri porovnaní osoby akoby bola počítačovým hardvérom, a jej činy a presvedčenia boli softvérom. Hardvér nie je ovplyvnený softvérovými programami, ktoré slepo vykonáva bez toho, aby si uvedomoval ich dôležitosť alebo dôsledky ich spustenia. Klasicky sa {tieto} nevedomé softvérové programy nazývajú ‘karma’.

.2.26.    Stav, v ktorom všední ľudia konajú, nepoukazuje na nejaký morálny priestupok alebo závadu, ale jednoducho predstavuje možnosti polí vedomia pri ich prejavovaní sa prostredníctvom každého živého tvora. Hoci v skutočnosti nieto ani ‘dobrého’ ani ‘zlého’, je zrejmé, že všetky činy nesú so sebou následky. {V pozadí} za zdanlivými rozdielnosťami, sa vyskytuje len skutočnosť jediného Ja-Bytia, žiariaceho ako zdroj života, vo všetkom, čo žije; každá bytosť žije v momentke tohto okamihu, čo je všetkým, čo sa vlastne vyskytuje, za hranicou jej všedného uvedomovania.

.2.27.    V nedualite sa ani v jednom okamihu nemôže vyskytnúť niečo ako ‘problém’, ‘konflikt’, alebo ‘utrpenie’. Tieto všetky vznikajú v očakávaní nasledujúceho okamihu, alebo pri spomienke na minulosť. Zdá sa, že ego je zrodené zo strachu, a jeho účelom je mať pod kontrolou nasledujúci okamih prežívania, a {tým si} zabezpečiť svoje prežitie. Ako keby pendlovalo medzi strachom z budúcnosti, a ľútosťou nad minulosťou; a túžba, a pocit času, ktoré {podnecujú} konanie, pramenia z mylnej predstavy nedostatku. {V origináli nie je podnecujú (propel), ale odpudzujú (repel), čo bude preklep}. S pocitom naplnenosti túžba zaniká. Tie bytosti, ktoré sú presvedčené, že sú konečné {, teda podliehajú smrti}, sa boja o svoje prežitie, pretože podliehajú {predstave} času, a mylným predstavám naozajstnosti príčinných súvislostí.

.2.28.    Keď sa vytratili obvyklé životné motivácie, život nevyžadoval žiadne úsilie. Čo predtým bolo osobnosťou, {ktorá ‘usmerňovala’ správanie sa,} sa teraz stalo akousi náchylnosťou, ktorá ako keby vedela napodobňovať všedné správanie sa zo spomienok naň, avšak teraz jej chod pramenil z iného zdroja. Čo sa predtým považovalo za osobné, bolo teraz jasne neosobné. Predovšetkým, Ja-Bytie akosi nemohlo samo seba vysvetliť ostatným. To, čo pre toto Ja-Bytie bolo skutočnosťou – skalopevnou a definitívnou – keď sa vyjadrilo slovami, znelo všedným ľuďom teoreticky alebo filozoficky, nakoľko títo ľudia boli vedení {ich získanými} súhrnmi nápadov {z ich stanovísk}, a ich {časovo} následnými myšlienkovými pochodmi; čo sa všednej osobe javilo ako mystické, bola jednoducho konkrétna, subjektívna skutočnosť. Bolo potrebné vynaložiť úsilie na oživenie všedných myšlienkových pochodov, aby sa umožnila slovná komunikácia. Ja-Bytie je mimo samotného vedomia, ale môže sa ‘sálaním’ šíriť {do nižších sfér}, ako schopnosť vyjsť zo {stavu} blaženosti, k bežnej svetskej činnosti. Láska sa stáva jediným motivátorom pokračovania fyzickej existencie.

.2.29.    Počas prechodu {na vyššiu úroveň vedomia} telo pociťovalo značnú záťaž, akoby nervový systém musel zvládať viac energie, než na ktorú bol pôvodne stavaný. Z nervových vlákien v tele bol pocit ako keby boli poriadne našponovanými drôtmi, rozpálenými vysokonapäťovou energiou a prúdom. To si napokon vyžadovalo presťahovanie sa z veľkomesta, a s ním súvisiacim spôsobom života {na východnom pobreží}, do malého mesta na západe {krajiny}, ktoré v priebehu rokov prilákalo ľudí oddaných nematerialistickému, duchovne orientovanému životu. Teraz mohla meditácia nahradiť bežnú činnosť, a navrátil sa stav blaženosti, čo viedlo k tomu, čo sa javilo ako jednoduchý striedmy životný štýl, a to iba preto, lebo tu nebolo ani potrieb, ani chcení. Boli časy, keď sa dokonca zabudlo aj jesť, akoby telo bolo veľmi okrajové či akoby ani nebolo. Človek by mohol prejsť popred zrkadlo a byť prekvapený, že je v ňom dokonca nejaký telesný odraz. Nebolo záujmu o udalosti vo svete, a tento stav, ktorý trval asi 10 rokov stiahnutia sa zo všedného fungovania {vo svete}, bol potrebný na prispôsobenie sa duchovnému stavu {Ja-Bytia}, ktorý nahradil predchádzajúce, {všedné} vedomie.

 

{DRH vysvetľuje objav ‘svalového’ testovania}

.2.30.    Jednou z vlastností tohto stavu Uvedomenia bola schopnosť rozoznávať väčšie významy javov, než ako bývali bežne pozorované. {Toto viedlo k} zaujímavému klinickému prístupu tzv. svalového testovania {z kineziológie}, ktorý odhalil chýbajúci článok a premostenie medzi mysľou a {fyzickým} telom, a medzi prejaveným a neprejaveným. To, čo je neviditeľné, sa teraz ľahko dalo spraviť viditeľným. Tento klinický jav preklenul autonómny nervový systém či akupunktúrny systém, ako vysvetlenie spojenia medzi dušou a telom. Bolo zrejmé, že odozva svalového testu pochádzala z nelokálnosti {všetko-a-všade presakujúceho} vedomia, a jej doterajšie obmedzenie {len} na vyšetrovanie lokálnych javov {, teda konkrétnych telesných problémov}, bolo jednoducho prejavom obmedzenosti zdanlivosti vnímania vyšetrujúcich či výskumníkov.

.2.31.    Hoci je to len vďaka nedualite, že o dualite sa dá povedať, že dualita existuje, svalové testovanie bolo najjednoduchším a najpraktickejším spôsobom, ako využiť tento poznatok. Bolo zrejmé, že človek vlastne môže ociachovať rozličné energetické polia nachádzajúce sa vo vedomí, a zoradiť ich do hierarchickej stupnice; a ak sa im priradia číselné hodnoty, tak tieto doslova poukazujú na úrovne vedomia, ako boli od nepamäti klasicky opísané.

.2.32.    Najprekvapujúcejším výrazom tohto poznatku bola jeho schopnosť okamžite zaznamenať rozdiel medzi pravdou a falšou. Táto črta sa vymykala času a priestoru, a obchádzala ľudskú psychiku, a mysle všetkých zúčastnených osôb. Bola to všeobecná črta vedomia, takisto, ako je všeobecnou vlastnosťou protoplazmy reagovať na podnety. Protoplazma reaguje mimovoľne na škodlivé alebo prospešné podnety a navzájom ich rozlišuje. Odtiahne sa od toho, čo je v rozpore so životom, a je priťahovaná k tomu, čo život podporuje. Akoby rýchlosťou blesku, svaly v tele okamžite ochabujú za neprítomnosti pravdy; zostávajú silnými za prítomnosti pravdy alebo toho, čo podporuje život.

.2.33.    Všetko na svete, vrátane myšlienok, súhrnov nápadov, predmetov, a predstáv vyvoláva odozvu, na ktorú sa dá poukázať ako na pozitívnu alebo negatívnu. Odozva nie je obmedzená časom, priestorom, vzdialenosťou, alebo osobným názorom.

.2.34.    Týmto jednoduchým nástrojom, presnú povahu všetkého vo vesmíre, v akejkoľvek dobe, bolo možné vysvetliť a zdokumentovať. Všetko, čo existuje a čo kedy existovalo, bez výnimky, vyžaruje {zo seba} frekvenciu a chvenie, a {tým zanecháva} trvalý záznam v neosobnom poli vedomia, ktorý je možné načítať týmto testom, použitím samotného vedomia.

.2.35.    Vesmír bol odhalený; tajomstvá už neboli viac možné. Bolo zrejmé, že {Lk 12:7} ‘každý jeden vlas na hlave’ je možné, a sa ozaj dá spočítať, a že {Mt 10:29} ‘ani jediný vrabec nespadne na zem bez povšimnutia’. Že ‘všetko bude odhalené’ sa stalo skutočnosťou.

 

Moc Oproti Sile {Je to vlastne dodatok o testovaní ku knihe Moc Oproti Sile}

.2.36.    Metodika testovania sa skúšala na doslova tisícoch testovaných osôb, a to aj individuálne, aj v skupinách. Výsledky boli všeobecne zhodné, a to bez ohľadu na vek alebo mentálny stav testovaných osôb. Využitia tohto objavu {svalového testovania} boli zrejmé v oblastiach klinickej činnosti, vo výskume, a v duchovnom vzdelávaní.

.2.37.    Objavy, ktoré z toho plynuli, boli zaznamenané v knihe ‘Moc Oproti Sile’, ako aj v doktorskej dizertačnej práci, publikovanej pod názvom ‘Kvalitatívna a Kvantitatívna Analýza a Ciachovanie Úrovní Ľudského Vedomia’. Cieľom snaženia získania doktorátu bolo dodanie dodatočnej dôveryhodnosti a vedeckého potvrdenia k objavom, ktoré neboli vysvetliteľné všednou ľudskou logikou, alebo v rámci obmedzenosti newtonovských príčinných súvislostí.

.2.38.    Hoci je číselná stupnica vedomia logaritmická a prezentovaná v číslach, polia vedomia, na ktoré sa odvoláva, sú nelineárne a mimo newtonovského modelu chodu sveta {a vesmíru}. Stupnica poskytuje prepojenie medzi poznaným a nepoznaným, medzi prejaveným a neprejaveným, medzi dualitou a nedualitou. Hodnota tohto {testovacieho} nástroja bola taká obrovská, že mnoho ľudí, keď po prvý krát objavilo túto prácu, upadlo do šoku z neplatnosti svojho modelu skutočnosti. To, že ktokoľvek môže okamžite kdekoľvek rozpoznať pravdu o hocikom, o hocičom alebo o všetkom, {situovanom} hocikde v čase alebo priestore, je obrovský skok, a môže spočiatku pôsobiť znepokojujúco na vlastný zmysel pre skutočnosť. Každý si myslí, že je úplne {od všetkého} oddelený, a že jeho myšlienky sú súkromné.

.2.39.    Jednou z hodnôt {tohto} výskumného nástroja bolo, že mohol byť použitý na overenie pravdivosti a platnosti svojho vlastného výskumu a experimentálnej práce. Takže v knihe ‘Moc Oproti Sile’, ako aj v tejto knihe, bola každá strana, odsek, veta, súvetie, slovný zvrat, a kapitola ociachované. Kniha, v jej celistvosti, bola tiež ociachovaná, a zistilo sa, že sa pohybuje v úrovniach 800-vák {v anglickom originály!}, z čoho sa usudzovalo, že energia samotnej knihy dokáže úspešne zabezpečiť svoje vlastné šírenie, a prenos svojho obsahu. A tak sa aj stalo, úplne sama, bez reklamy alebo marketingu. Šírila sa do ďalších krajín a kontinentov, a bola preložená do iných jazykov. Nakoniec sa stretla so širokým záujmom a distribúciou, a používajú ju študijné skupiny na vysokých školách, univerzitách, a vo výskumných oddeleniach.

.2.40.    Na Mape Stupnice Vedomia (viď Prílohu B) úroveň 600 označuje prekročenie z duálneho sveta zdanlivosti vnímania, do neduálneho sveta, ktorý je bez zdanlivosti vnímania. Dosť zaujímavé je, že samotný svalový test a odozva ciachujú na úrovni 600. To znamená, že pravú podstatu tohto svalového testu väčšina ľudí nemôže pochopiť, hoci sa ho každý, {kto spĺňa nevyhnutné podmienky na testovanie}, môže naučiť prakticky používať.

.2.41.    Záujem o knihu ‘Moc Oproti Sile’ prišiel hlavne z radov duchovne zameraných ľudí a skupín, ako aj z radov liečiteľov a tých, ktorý majú záujem o štúdium samotného vedomia. Hoci táto kniha popisuje skutočne veľmi značné výhody z uplatňovania metódy testovania v mnohých oblastiach všedného ľudského života, doteraz bol veľmi malý záujem z tých oblastí spoločnosti, ktoré by mohli okamžite a vo veľkej miere mať úžitok z používania tejto metódy. Spoločnosť ešte len čaká na objavenie jej hlbokých výhod.

KONIEC (Book 2, Kapitola 2) B2K2 {} ‘’ ô ä „“

 

Následující část: Kapitola 3. Povaha Duchovnej púte

Total Page Visits: 310 - Today Page Visits: 1